Bohumil Bača (1943) je výrazným predstaviteľom silnej umeleckej generácie, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu koncom pamätných 60-tych rokov. „V rozpätí rokov 1973 – 1992 sa venoval monumentálnym realizáciám ako gobelín, reliéf, mozaika, maľba na drevo, pričom mnohé diela vytvoril priamo v lokalitách záhorského regiónu. Skúsenosti s monumentálnou formou však majú spätný dosah i na jeho komornú maľbu, ktorá v kontexte autorovho umeleckého diela predstavuje relevantnú kapitolu,“ uviedla kurátorka.
Oporné piliere autentického maliarskeho programu v zásadných krokoch Bača formuloval podľa Juríčkovej veľmi zavčasu vo svojich úvodných protivojnových maliarsko-kresbových cykloch na prelome 70-tych rokov. „Motivoval ho nielen umelecký a ľudský vzor pedagóga Petra Matejku na Vysokej škole výtvarných umení, ale aj expresívne dielo Kolomana Sokola, súdobé prúdy akčnej maľby a novej figurácie i sugescia sochárskej formy, predovšetkým príklad Alberta Giacomettiho,“ doplnila.
Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je podľa kurátorky od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Kľúčový ikonografický článok autorovej obrazovej reči už desaťročia predstavuje demytologizovaný motív kríža v silno koncentrovanej štylizácii ľudskej postavy ako synonymum životných zápasov človeka i jeho konečného zmierenia.
Výstavu spolu so ZM pripravila aj Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici a bratislavská Súkromná stredná umelecká škola dizajnu, ktorú v roku 1998 Bača založil, dlhé roky riadil a pôsobil ako pedagóg. Dnes nesie umelcovo meno.
Zdroj feed teraz.sk
