Cie? NATO splnili okrem Slovenska aj Ve?ká Británia, USA, Po?sko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Ma?arsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Litva a Lotyšsko. Lídrom bolo Po?sko s výdavkami na obranu vo výške 3,92 percenta HDP. Predbehlo tým aj Spojené štáty, ktoré v roku 2023 pod?a najnovších prepo?tov vynaložili na obranu 3,24 percenta HDP.
DPA konštatuje, že tieto údaje sú brizantné v súvislosti s vysoko pravdepodobným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu po novembrových prezidentských vo?bách v USA. Po?as svojho prvého funk?ného obdobia v rokoch 2017 – 2021 Trump opakovane kritizoval príliš nízke výdavky európskych spojencov na obranu a dokonca pohrozil vystúpením USA z Aliancie. Po?as nedávneho predvolebného vystúpenia Trump povedal, že v prípade útoku Ruska nepomôžu USA spojencom s nízkymi výdavkami na obranu.
Na konci rebrí?ka výdavkov sú krajiny ako Španielsko (1,24 percenta), Belgicko (1,21 percenta) a Luxembursko (1,01 percenta). Nemecko dosiahlo kvótu 1,66 percenta.
Stoltenberg pri predstavovaní správy privítal, že rok 2023 bol deviatym po sebe s rastúcimi výdavkami ?lenských krajín NATO na obranu. Uviedol, že v roku 2024 spojenci NATO v Európe investujú do obrany celkovo 470 miliárd dolárov, ?o po prvýkrát predstavuje dve percentá ich kombinovaného HDP. Tento rok splnia dvojpercentný cie? dve tretiny krajín, zatia? ?o v roku 2014 to boli iba tri, pripomenul Stoltenberg.
Zdroj feed teraz.sk
