Ako poznamenal k otázkam o dôvere Slovákov k Aliancii, aj pred dvadsiatimi rokmi bola podpora členstva v NATO na Slovensku nižšia ako v susedných vyšehradských štátoch. Významnú rolu podľa neho v súčasnosti zohráva obava z vojny, ktorá prebieha v bezprostrednom susedstve, hoci Rusko zaútočilo na krajinu, ktorá členom NATO nie je.
„Súčasné nálady sú do veľkej miery aj odzrkadlením celkovej nespokojnosti občanov s ekonomickou a sociálnou situáciou Slovenska a premieta sa do nich aj nespokojnosť s vládami v rokoch 2020 až 2023, ktoré síce zdôrazňovali svoju ´prozápadnosť´, svojou nekompetentnosťou a aroganciou vo vnútornej politike však proti sebe postavili väčšinu občanov. Dôsledkom toho je, že idea vystúpenia z NATO získava na popularite,“ komentoval Marušiak pre TASR.
Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV považuje za mimoriadne zaujímavé, že podobná miera súhlasu s členstvom v NATO v slovenskej populácii ako pred vojnou na Ukrajine platila i pred 20 rokmi, tesne po našom vstupe do NATO. „Rovnako platí, že sa nijako zásadne v porovnaní s rokom 2004 ani v súčasnosti nezmenili charakteristiky prívržencov a odporcov členstva v NATO: prívrženci členstva v NATO sú vzdelanejší a mladší, odporcovia zasa menej vzdelaní a starší,“ doplnil pre TASR.
Poukázal tiež na prieskum Sociologického ústavu SAV z novembra a decembra 2023, podľa ktorého medzi voličmi všetkých súčasných parlamentných strán, ako aj medzi nevoličmi výrazne prevažujú zástancovia členstva v NATO s výnimkou voličov dvoch vládnych strán (Smer-SD a SNS), ktorých väčšia časť by chcela z NATO vystúpiť. „V roku 2004 panovala podobná situácia, pričom okrem voličov Smeru a SNS nesúhlasila s členstvom v NATO i väčšina voličov HZDS a KSS,“ dodal.
Doplnil tiež, že vojenský útok Ruska na Ukrajinu na Slovensku posilnil tábor prívržencov NATO. Naopak, negatívny vplyv na postoj voči Aliancii malo v histórii bombardovanie Srbska silami Aliancie v roku 1999.
Zdroj feed teraz.sk
