Philippe de Gaulle, ktorý bol sám významnou vojenskou osobnos?ou, uposlúchol výzvu svojho otca a zapojil sa do bojov proti nacizmu v druhej svetovej vojne. Neskôr mal úspešnú námornú kariéru, dosiahol hodnos? admirála a stal sa aj senátorom. Neskôr sa venoval zachovávaniu pamiatky Charla de Gaulla, najmä prostredníctvom mnohých kníh vrátane úspešného diela „De Gaulle, môj otec“.
V roku 1940 sa pridal k Slobodným francúzskym námorným silám (FNFL) a až do roku 1944 bojoval v severnom Atlantiku. Ke? sa odboj pripojil k spojencom pri vytlá?aní nacistov z Francúzska, bojoval v samotnom Francúzsku, pri?om 6. júna 1944 sa zú?astnil na vylodení spojencov v Normandii.
Po vojne pôsobil po?as postkoloniálnych konfliktov v bývalej Francúzskej Indo?íne (dnešná Kambodža, Laos, Vietnam a ?as? ?íny), Maroku a Alžírsku. Charles de Gaulle si dával pozor na najmenší náznak rodinkárstva a nikdy nepomohol svojmu synovi získa? nejaký post ani ho po vojne nevyznamenal Radom oslobodenia.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu otvoril zasadnutie vlády poctou Philippovi de Gaullovi a na budúci týžde? zorganizuje na jeho po?es? národnú spomienkovú slávnos? v parížskej Invalidovni, kde Philippe de Gaulle skonal.
„Námorník, admirál, senátor, nikdy mu nechýbala odvaha a ?es?. Storo?ie francúzskej odvahy,“ uviedol Macron. Éric Ciotti, predseda pravicovej strany Republikáni, ktorá sa považuje za dedi?a de Gaullovho politického odkazu, ozna?il Philippa de Gaulla za „pilier“ Francúzska. „Francúzsko bolo v jeho srdci až do konca,“ dodal minister obrany Sébastien Lecornu.
Zdroj feed teraz.sk
