Najrýchlejšie rastúcou firmou Európy je pod?a rebrí?ka ?eský distribútor solárnych technológií Raylyst. ?esko má v prvej stovke spolu pä? spolo?ností a Ma?arsko tri. Výrazné zastúpenie svojich firiem majú v rebrí?ku aj menšie krajiny, ako napríklad Chorvátsko so siedmimi spolo?nos?ami ?i Litva s deviatimi. Slovensko zastupuje iba dodávate? garáží a záhradných dom?ekov Gardeon z Tur?ianskeho ?ura. Spolo?nos? posko?ila aktuálne na 510. miesto zo 719. prie?ky v roku 2023.
Situáciu by mohlo pod?a zástupcov zamestnávate?ov zmeni? najmä zlepšenie podnikate?ského prostredia. „Zjednodušenie byrokratických procesov môže podnikate?om u?ah?i? založenie a riadenie firiem a zárove? otvori? cestu pre nové inovatívne podniky. Startupom by sa mala poskytnú? podpora pre vstup na zahrani?né trhy vrátane ú?asti na medzinárodných výstavách a obchodných misiách,“ navrhol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Hovorky?a Republikovej únie zamestnávate?ov Petra Podhorcová dodala, že Slovensko má dlhodobo rezervy vo vytváraní priaznivého a predvídate?ného podnikate?ského prostredia ako celku, ale napríklad aj v systémovom rozvoji politiky získavania a rozvoja talentu.
Analytik Inštitútu ekonomických a spolo?enských analýz (INESS) Martin Vlachynský vidí viacero problémov. „Samotná EÚ výrazne zaostáva najmä za Spojenými štátmi, ale aj Áziou. Takzvaných ‚jednorožcov‘, teda startupov, ?o prekro?ili hodnotu miliardy dolárov, je v EÚ menej ako v Indii. USA sú v tomto v úplne inom vesmíre. Dôvodom je aj to, že kedyko?vek príde nová technológia, prvou snahou EÚ je ju ?o najviac zregulova?,“ upozornil analytik s tým, že Slovensko je na tom aj v rámci EÚ podpriemerne.
Samotná finan?ná podpora za?ínajúcich firiem však pod?a analytika nie je najdôležitejšia. „Úspešný startup nevznikne tak, že podnikate?ský nápad obhádžete peniazmi. Skôr to má opa?ný efekt – európske startupy lovia potom viac eurofondy ako zákazníkov,“ myslí si Vlachynský. Priaznivé podnikate?ské prostredie si pod?a neho vyžaduje legislatívne aj kultúrne nastavenie krajiny. „Musíte ma? prostredie, v ktorom sa ?udia neboja riskova? a púš?a? do podnikate?ských projektov, a ktoré im to dovolí. To znamená priaznivé da?ové podmienky, flexibilný zákonník práce, dobré nastavenie vlastníckych práv, fungujúce kapitálové trhy, ale aj naklonených politikov. Toto sa málo darí v EÚ a ešte menej na Slovensku,“ pripomenul.
V rozvoji inovatívnych nápadov, ?o je k?ú?ová podmienka pre rýchly rast a konkurencieschopnos? startupov, môže pod?a Asociácie zamestnávate?ských zväzov a zdužení takisto významne pomôc? podpora výskumu a vývoja. „Dôležité je aj vytváranie partnerstiev medzi univerzitami, ich študentmi a výskumnými kapacitami ?i firmami. Vytvára to silný inova?ný potenciál a môže startupom pomôc? expandova? aj na medzinárodný trh a získava? nové príležitosti,“ uviedla hovorky?a asociácie Miriam Filová. Prepájanie univerzitného výskumu s praktickými potrebami súkromného sektora však na Slovensku pod?a nej ostáva prevažne nevyužitou príležitos?ou.
Slovensko už má prijatú Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030, ktorej sú?as?ou je aj ak?ný plán s 91 konkrétnymi opatreniami. Výskumná a inova?ná autorita (VAIA) pripomenula, že sa podarilo presadi? v štátnom rozpo?te financie na zvýšenie inova?nej schopnosti slovenskej ekonomiky. V tomto roku je to 57 miliónov eur a v budúcom už by to malo by? 190 miliónov eur. Pomôc? by pod?a VAIA mala napríklad aj zmena zda?ovania získaných podielov na vlastníctve firmy, ktoré sa posúva až na ?as ich predaja, ale aj zrýchlenie zápisu do obchodného registra ?i chystaná reforma superodpo?tu na výskum a vývoj.
Zdroj feed teraz.sk
