„Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre „nekonformných“ ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám, hlavne v noci, vyhýbali oblúkom,“ približuje samospráva.
Územie súčasných Nív bolo spojené napríklad aj s liečebňami tuberkulózy či cholery. Boli reakciu na prijatie zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 1876 a založenie Štátnej spoločnosti pre zdravotníctvo. Na vtedajšej hranici mesta vznikali pracoviská epidemiologickej nemocnice na účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici, prísnejší a oplotený komplex na liečbu cholery sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova – Košická).
V minulosti sa tam istú dobu nachádzal aj najväčší riečny dopravný prístav v Uhorsku. S výstavbou prístavu (v súčasnosti Zimný prístav) sa začalo v roku 1897. Išlo o obdobie, keď ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti. Súčasťou projektu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období pracovalo naraz na projekte podľa mestskej časti 14.722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov.
Priemyselný rozmach v 19. storočí síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvrťou s najznečistenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tkáčovňa Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
Následne vedľa vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre sťažnosti obyvateľov.
Zdroj feed teraz.sk
