„Vzhľadom na brutálny ruský imperializmus sa prijatie šiestich krajín v regióne pod naše krídla na ich ceste do Európskej únie stalo geopolitickou nevyhnutnosťou,“ uviedla.
Dodala, že Európa by nemala dopustiť žiadne šedé zóny, ktoré môže Rusko využiť na destabilizáciu, dezinformácie a infiltráciu, vyhlásila Baerbocková pred návštevou západného Balkánu.
Podpora pre krajiny v regióne by podľa nej malo zahŕňať „posilnenie ich demokratických inštitúcií, zlepšenie odolnosti a poskytnutie hospodárskych vyhliadok obyvateľom“.
Vojna na Ukrajine znovu podnietila snahu EÚ rozšíriť svoje pôsobenie do strednej a východnej Európy.
V decembri 2022 sa Bosna a Hercegovina stala piatou balkánskou krajinou, ktorá získala štatút kandidátskej krajiny – po Severnom Macedónsku, Čiernej Hore, Srbsku a Albánsku. Kosovo tiež podalo žiadosť v roku 2022, ale zatiaľ mu nebol udelený štatút kandidátskej krajiny.
Na celom Balkáne však narastá frustrácia z pomalého tempa rokovaní s EÚ o potenciálnom členstve. Blok prisľúbil, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov pomôže zdvojnásobiť objem hospodárstva západného Balkánu a otvorí pre tento región časť jednotného európskeho trhu.
Nemecká ministerka počas cesty uviedla, že Čierna Hora predložila ambiciózny program, potrebné je však zlepšovať oblasť právneho štátu a boja proti korupcii.
Bosna a Hercegovina sa po udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ ocitla na „križovatke“, a podľa slov Baerbockovej bude musieť podobne pokračovať v reformách.
Rusko udržiava úzke vzťahy s bosnianskosrbským vodcom Miloradom Dodikom, ktorý vo februári dostal od ruského prezidenta Vladimira Putina jedno z najvyšších vyznamenaní.
Zdroj feed teraz.sk
