-?o vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR?-
Vies? úrad prezidenta tak, aby ?udia na Slovensku cítili, že v prezidentovi majú štátnika, ktorý bude stá? na ich strane. Teda nie na strane akýchko?vek politických táborov presadzujúcich svoje politicko-mocenské ciele, ale že prezident stojí na strane ?udu.
-Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu a bez ktorej by ste si vedeli predstavi? výkon prezidentskej funkcie, prípadne ktorú neplánujete používa??-
Medzi najdôležitejšie kompetencie považujem zahrani?nú politiku a ratifikácie medzinárodných zmlúv. Avšak každá kompetencia je dôležitá, lebo jej hodnota je k?ú?ová práve v ?ase, ke? s ?ou treba pracova?.
-Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?-
Áno, s týmto nemám problém, podpísal by som takýto zákon, ak by v ?om boli zmeny prospešné v rámci nového volebného systému. A osobne si viem predstavi? aj to, že by sa o poslanca do Národnej rady SR uchádzal aj kandidát, ktorý by nebol na kandidátnej listine žiadnej politickej strany, ale kandidoval by ako samostatný ob?iansky kandidát.
-Aký je váš postoj k ?lenstvu SR v NATO a EÚ? ?lenmi sme už 20 rokov.-
Slovensko NATO nepotrebuje, práve naopak. NATO potrebuje Slovensko, a to z viacerých dôvodov. Ten hlavný je, že NATO vedie zástupnú vojnu na Ukrajine proti Rusku a každý ?lenský štát je v tomto kontexte pre NATO dôležitý. Táto vojna NATO verzus Rusko však bude ma? pre Slovensko na konci d?a zni?ujúci výsledok, ako fyzický, tak aj ekonomický. Jediná záchrana pre Slovensko je by? neutrálnym štátom, teda vojensky neangažovaným, a preto by pre SR bolo najvýhodnejšie z NATO vystúpi?.
A ?o sa týka EÚ, tak tam si treba uvedomi?, že vôbec nejde o spolok rovnocenných a zvrchovaných štátov, akým bola prapôvodná idea tohto spolku. Dnes sme svedkami toho, že EÚ sa zmenila na globálno-politickú organizáciu, ktorá diktuje jednotlivým štátom, ?o môžu a ?o nemôžu robi?. U?ebnicový príklad, na akých princípoch dnes funguje EÚ, je príklad Ma?arska, ktoré sa rozhodlo poveda? svoj názor na Ukrajinu a poveda? si svoje „nie“ 50-miliardovému balíku Ukrajine. Okamžite bol na Ma?arsko cez európske elity vytvorený tlak na dosiahnutie svojich cie?ov, doslova mafiánskymi praktikami, ke? bolo Ma?arsku vyhrážané útokom na ma?arskú menu, likvidáciou hospodárstva, stratou investorov a podobne.
Tento príklad krásne ukazuje, že pomyselná rovnocennos? v ÉU platí len dovtedy, pokým súhlasíte so všetkým, ?o vám je povedané, aby ste urobili. Takéto praktiky nemajú ni? spolo?né s nejakými princípmi demokracie a EÚ dnes predstavuje žalár národov a nesloboda je najvýstižnejšie slovo. A proti tomuto diktátu ako prezident SR som odhodlaný sa postavi?.
– Prezident SR je aj najvyšší velite? Ozbrojených síl SR. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzh?adom na dianie na východ od našich hraníc?-
Armáda SR má svoje úlohy a opodstatnenos? v rámci štruktúr štátu. Dnes sme ?lenmi NATO a vzh?adom na to z toho pre našu armádu vyplývajú aj isté záväzky a povinnosti. Viem si však predstavi?, že by naša armáda nebola ?lenom Aliancie a že by aj napriek tomu vedela plni? všetky úlohy v kontexte k potrebám ochrany štátu ako zvonka, tak aj zvnútra.
-Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za ?lenstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila za?iatok prístupových rokovaní.-
Ukrajina dnes patrí k 50 najchudobnejším štátom sveta, je tam jedna z najvyšších mier korupcie na svete a navyše je tam ve?mi nízka miera demokracie. No a tento kokteil faktov je absolútne nezlu?ite?ný s akýmiko?vek, hoci aj tými najoptimistickejšími predstavami o tom, že by Ukrajina mohla by? ?lenom EÚ. Pomáha? dnes Ukrajine finan?ne a vojensky znamená len predlžova? vojnový konflikt, ktorý bude ma? aj pre Slovensko fatálne následky. Jediná cesta ako Ukrajine pomôc?, je okamžite docieli? za?atie rozhovorov o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom.
– Má by? prezident protiváhou vláde? Pre?o?-
Prezident musí v prvom rade stá? na strane ?udu, ob?anov, od ktorých dostal mandát, a to, ?i bude protiváhou vláde, bude závisie? od toho, ako bude vláda pristupova? k ob?anom. Ak bude vláda predklada? zákony, ktoré nebudú prospešné pre spolo?nos?, tak by mal by? prezident v takomto prípade ú?innou protiváhou a svoje kompetencie by mal využi? v takej miere, aby ?o najviac ochránil spolo?nos? pred škodlivou legislatívou, ktorú by takáto vláda mala v úmysle pretlá?a?.
O prezidentský palác zabojuje v tohtoro?ných vo?bách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Kor?ok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovi?, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
Zdroj feed teraz.sk
