Ako pre TASR uviedol klimatológ Milan Lapin, konkrétne v Hurbanove, kde sa záznamy o po?así datujú od roku 1871, mala zima 2023/2024 predbežne priemer teploty vzduchu 4,6 stup?a Celzia – ak rátame obdobie do 28. februára 2024. Po zarátaní 29. februára 2024 je to ešte o trochu viac, pretože v tento priestupný de? dosiahol v Hurbanove priemer teploty vzduchu takmer 12 stup?ov Celzia. „V každom prípade je priemerná teplota tejto zimy o 0,3 stup?a Celzia vyššia v porovnaní s dosia? najteplejšou zimou 2006/2007,“ povedal Lapin.
Ako dodal, v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1961 až 1990 bola táto zima teplejšia o 4,6 stup?a Celzia a v porovnaní s priemerom 1901 až 2000 – teda celého 20. storo?ia – dokonca až o 4,8 stup?a Celzia. O nie?o nižšia (3,8 stup?a Celzia) vychádza odchýlka v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1991 až 2020.
Zatia? tretia najteplejšia zima s priemernou teplotou 3,5 stup?a Celzia bola v rokoch 1997/1998 a o štvrté a piate miesto s priemerom 3,4 stup?a Celzia sa delia zimy 2022/2023 a 2013/2014.
K historickému prvenstvu tohtoro?nej zimy významne prispel extrémne teplý február. „V Hurbanove mal priemernú teplotu 9,1 stup?a Celzia. V porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1901 až 2000 tak bol teplejší o 8,7 stup?a Celzia,“ doplnil Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Priemerná februárová teplota v rokoch 1901 až 2000 mala hodnotu 0,4 stup?a Celzia, z ?oho vyplýva, že aj v Hurbanove, ktoré leží na juhu Slovenska a v nadmorskej výške iba 114 metrov nad morom, klesala po?as tohto mesiaca teplota vzduchu bežne pod bod mrazu. Ako pripomenul klimatológ, viacerí si ešte pamätajú február 1956, ktorý mal v Hurbanove priemer teploty vzduchu – 9,9 stup?a Celzia. Toho roka tam však po?as februára slabo mrzlo iba 2 dni a na meteorologickej stanici Bratislava-Koliba nemrzlo ani raz. Ba ?o viac, pod?a údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu do 29. februára 2024 zaznamenali v Hurbanove neprerušenú sériu 27 dní s maximom teploty vzduchu desa? stup?ov Celzia alebo viac.
„Prí?inou takého extrémne teplého po?asia bolo takmer sústavné prúdenie vzduchu od rekordne teplého Atlantického oceánu a tiež to, že máme rekordne ve?a skleníkových plynov v atmosfére Zeme, konkrétne oxidu uhli?itého o 50 percent viac a metánu dokonca o 175 percent viac než pred rokom 1800,“ vysvetlil klimatológ.
Február sa tiež zaradil do série rekordne teplých mesiacov – a to globálne (celosvetovo) a aj na severnej pologuli -, ktoré meteorológovia zaznamenávajú od júla 2023. Ako najteplejší v histórii meraní skon?il globálne a aj na severnej pologuli celý uplynulý rok.
„Celkom spo?ahlivo vieme odhadnú?, že rok 2023 mal priemer teploty na Zemi takmer o 1,5 stup?a Celzia vyšší ako porovnávací normál IPCC (Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu) z obdobia 1851 – 1900, teda z rokov, ktoré približne reprezentujú predindustriálnu éru. Na Klimatickom samite v Paríži v roku 2015 sa pritom predstavitelia zastúpených krajín zaviazali, že také zvýšenie priemernej globálnej teploty vzduchu by sa nemalo dosiahnu? ani do roku 2100,“ pripomenul odborník.
„Je celkom zrejmé, že vývoj globálnej klimatickej zmeny prebieha aj po roku 2015 pod?a najnepriaznivejšieho scenára, teda s najvä?šou predpokladanou rýchlos?ou pod?a modelových prognóz. Prí?inou je hlavne to, že sa rekordne rýchlo zvyšuje emisia skleníkových plynov mimo krajín Európskej únie, kde klesá už od roku 1990. Tiež je možné, že už za?ali vplýva? niektoré kladné spätné väzby, najmä emisia metánu spod topiaceho sa permafrostu a z dna otep?ujúcich sa polárnych morí,“ povedal Lapin.
Posledný februárový de? bol zárove? záverom meteorologickej zimy, ktorú predstavujú mesiace december, január a február. S prvým marcom sa za?ína meteorologická jar.
SHMÚ: Február skon?il na Slovensku ako mimoriadne až extrémne teplý
Február sa skon?il na Slovensku ako mimoriadne až extrémne teplý. Najvyššia priemerná mesa?ná teplota bola 9,1 stup?a Celzia v Hurbanove a Bratislave – Mlynskej doline. Najnižšia priemerná mesa?ná teplota bola 2,9 stup?a Celzia v obci Stratená. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.
„Najvyššia odchýlka priemernej mesa?nej teploty vzduchu od normálu 1991 až 2020 bola 7,3 stup?a Celzia na staniciach Kuchy?a, Hurbanovo a Slia?. Najnižšia odchýlka teploty vzduchu bola 4,8 stup?a Celzia na Lomnickom štíte,“ priblížili meteorológovia.
Najnižšia teplota vzduchu do 1000 metrov nad morom bola nameraná 1. februára v obci Torysky, a to -8,5 stup?a. Na Lomnickom štíte bolo -14,4 stup?a 2. februára. „Absolútne najvyššia teplota vzduchu bola 19,4 stup?a Celzia nameraná d?a 27. februára v obci Ve?ké Trakany,“ uviedlo SHMÚ. Teplota 19 stup?ov alebo vyššia bola na staniciach Orechová, Mužla, Žiar nad Hornom, Klenová, Milhos? Bystri?any, Somotor, Hurbanovo a Vysoká nad Uhom.
„Február 2024 bol na vä?šine územia Slovenska zrážkovo suchý až mimoriadne vlhký. Percento normálu 1991 až 2020 mesa?ného úhrnu zrážok bolo najvyššie 238,6 percenta v Telgárte a najnižšie 55,7 percenta v Kuchyni,“ skonštatovalo SHMÚ.
Najnižší mesa?ný úhrn bol pod?a meteorológov 16,7 milimetra v Milhostove. Pod hranicou 20 milimetrov bol mesa?ný úhrn zrážok aj na staniciach Prešov-vojsko, Kamenica nad Hronom, Mužla, Hra?, Blahová a Kuchy?a. Najvyšší mesa?ný úhrn zrážok bol v Jasnej, a to 254,4 milimetra, tvrdí SHMÚ. Nad 150 milimetrov bol mesa?ný úhrn zrážok aj na staniciach Martinské hole, Donovaly, Vyšná Boca, Králiky, Moty?ky a Harmanec.
Zdroj feed teraz.sk
