Astrobiologi?ka Michaela Musilová oznámila v pondelok v Bratislave spoluprácu so slovenskou vesmírnou spolo?nos?ou Space scAvengers, ktorá skúma nový spôsob manipulácie a eliminácie trosiek alebo vä?šieho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe. Informovala tiež o plánoch vystúpi? na najvyššiu horu Antarktídy Mount Vinson a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali (predtým Mount McKinley).
Spoluzakladate? Space scAvengers Tomáš Balog na tla?ovej konferencii potvrdil, že výsledkom spolupráce so slovenskou marsonautkou má by? popularizácia vesmírnej vedy a výskumu formou vedecko-populárnych prednášok a diskusií.
Musilová tiež informovala o svojich minuloro?ných aktivitách. Patrila k nim aj decembrová expedícia, ktorú viedla na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcagua. „Vyzbierali sme množstvo vzoriek pre NASA aj pre Univerzitu Komenského a ?alšie európske a americké inštitúcie,“ uviedla k expedícii, ktorá sa síce neskon?ila výstupom na vrchol pre zdravotné problémy jedného z ?lenov tímu, ale priniesla vzorky extremofilov – organizmov, ktoré dokážu preži? v extrémnych podmienkach –, a geologické vzorky, o ktoré sa zaujíma hlavne NASA.
Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ?udí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr vies? k tomu, že ?udia za?ali chodi? vzpriamene.
Prapredkovia ?udí pod?a vedcov stratili chvosty približne pred 20 až 25 miliónmi rokov, ke? sa vývojová vetva ?udoopov oddelila od vetvy opíc. Vedci si preto už od ?ias Charlesa Darwina kládli otázku, pre?o a ako sa to stalo.
Nedávno sa podarilo identifikova? najmenej jednu k?ú?ovú genetickú mutáciu, ktorá k tejto zmene viedla. Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil v stredu ?asopis Nature.
Vedci porovnali genómy šiestich druhov ?udoopov vrátane ?udí a 15 druhov opíc s chvostami a h?adali pri tom k?ú?ové rozdiely medzi oboma skupinami. Ke? odhalili dôležitú mutáciu, nástrojom na úpravu DNA zvaným CRISPR upravili rovnaké miesto genómu v embryách myší. Tie sa následne narodili bez chvostov. Stratu chvostov však mohli ovplyvni? aj iné zmeny, upozor?uje jeden z autorov štúdie, genetik Bo Xia z Broad Institute v americkom štáte Massachusetts.
Misia amerického komer?ného lunárneho modulu Odysseus bude pravdepodobne z dôvodu spôsobu pristátia na povrchu Mesiaca kratšia. Modul sa pri pristáti prevrátil na bok a predpokladá sa, že nedokáže udrža? energiu a ani komunikova? s vedením misie dlhšie ako do zajtra.
Modul Odysseus triedy Nova-C súkromnej americkej spolo?nosti Intuitive Machines (IM) pristál na Mesiaci minulý štvrtok, približne 185 kilometrov od jeho južného pólu. Ide o prvé pristátie amerického zariadenia na Mesiaci po viac ako 50 rokoch.
„Letoví riadiaci pracovníci majú v úmysle zbiera? údaje, kým sú ešte solárne panely vystavené svetlu. Pod?a polohy Zeme a Mesiaca sa domnievame, že letoví dispe?eri budú pokra?ova? v komunikácii s Odyseom až do utorka rána,“ uvádza internetová stránka spolo?nosti.
Zmutované vlky žijúce v oblasti ?ernoby?a dokážu odoláva? rakovine, uvádzajú výsledky dlhodobej štúdie biológov z Princetonskej univerzity v USA.
Ukrajinské mesto ?ernoby? sa 26. apríla 1986 stalo dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v histórii, pri ktorej séria výbuchov pary viedla až k roztaveniu jadrového reaktora. Katastrofa zasiahla stovky tisíc ?udí a výrazne ovplyvnila aj životné prostredie.
Rozsiahla oblas? v okolí mesta s rozlohou viac než 2800 štvorcových kilometrov známa ako ?ernoby?ská uzavretá zóna (?UZ) sa však takmer 40 rokov po katastrofe pomaly mení na jedno z najrozsiahlejších „laboratórií“ na svete. Vedci tu skúmajú ú?inky dlhodobého pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živo?íchy, ktoré v oblasti zostali po tom, ako ju opustili ?udia.
Zdroj feed teraz.sk
