„Všetci musíme niesť bremeno (vojny),“ povedal v stredu Galant. Téma povinnej vojenskej služby pre všetkých je v Izraeli dlhodobo politicky sporná, hoci väčšina občanov vrátane žien ju vykonáva. Od založenia Izraela v roku 1948 sa ortodoxným židovským mužom, ktorí sa naplno venujú štúdiu Tóry v ješive (náboženskej škole), udeľuje ročný odklad pre výkon vojenskej služby až do veku 26 rokov. Po dovŕšení tohto veku sú od vojenskej služby oslobodení.
Po vypuknutí vojny v Pásme Gaze po teroristickom útoku hnutia Hamas na území Izraela 7. októbra sa však táto téma stala opäť politicky horúcou.
Galant poukázal na to, že vzhľadom na operácie v Gaze vzniká naliehavá potreba predĺženia vojenskej služby či času tzv. aktívnych záloh. V tomto smere by nápomocná mohla byť aj ultraortodoxná komunita. Minister avizoval, že pripraví návrh zákona a premiéra Benjamina Netanjahua vyyzval, aby sa v tomto smere najskôr snažil dosiahnuť názorový konsenzus vo vládnej koalícii.
Galantove vyjadrenia vyvolali obavy z možnej politickej krízy. Minister vojnového kabinetu Benny Ganc, ktorý je Ganatovým predchodcom v úrade, vyjadrenia privítal. Mohlo by to však ohroziť krehkú vládnu koalíciu zloženú z ultraortodoxných a náboženských nacionalistických strán.
Nesúhlas s odvodmi ortodoxných študentov Tóry už vyjadril minister pre záležitosti Jeruzalema a kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu, člen krajne pravicovej strany Židovská sila (Ocma Jehudit) a dokonca pohrozil možným pádom vlády.
Počet odvodových výnimiek pre ultraortodoxných židovských študentom stále rastie, pretože sa rozrastá aj ich komunita. Ich oslobodenia od vojenskej služby však vyvoláva hnev v časti spoločnosti. AFP pripomína, že Izrael povolal do armády od vypuknutia vojny v Gaze viac ako 300.000 záložníkov.
Zdroj feed teraz.sk
