Ukrajinské mesto ?ernoby? sa 26. apríla 1986 stalo dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v histórii, pri ktorej séria výbuchov pary viedla až k roztaveniu jadrového reaktora. Katastrofa zasiahla stovky tisíc ?udí a výrazne ovplyvnila aj životné prostredie.
Rozsiahla oblas? v okolí mesta s rozlohou viac než 2800 štvorcových kilometrov známa ako ?ernoby?ská uzavretá zóna (?UZ) sa však takmer 40 rokov po katastrofe pomaly mení na jedno z najrozsiahlejších „laboratórií“ na svete. Vedci tu skúmajú ú?inky dlhodobého pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živo?íchy, ktoré v oblasti zostali po tom, ako ju opustili ?udia.
Štúdia z roku 2016 skúmala populáciu rosni?ky východnej (Hyla orientalis) v ?UZ, iná štúdia z roku 2023 skúmala genetické zmeny u psov žijúcich na území ?UZ a v meste ?ernoby?.
Biologi?ka Cara Loveová a biológ Shane Campbell-Stanton, obaja z Princetonskej univerzity, desa? rokov skúmali populáciu vlka dravého na území ?UZ. Výsledky štúdie prezentovali po?as výro?ného stretnutia Spolo?nosti pre integratívnu a porovnávaciu biológiu (SICB) v januári.
„Vlky dravé (Canis lupus) prinášajú skuto?ne zaujímavú príležitos? pochopi? ú?inky chronického vystavenia nízkym dávkam ionizujúceho žiarenia po?as viacerých generácií,“ povedal Campbell-Stanton.
Analýza vlkov na území ?UZ je mimoriadne zaujímavá najmä preto, lebo vlky sú vrcholoví predátori. Vo vä?šine ekosystémov ide o privilegované postavenie, no v ekosystéme zaplavenom radiáciou znamená, že vlky sú nútené požiera? rádioaktívnu koris?, ktorá predtým požierala rádioaktívne rastlinstvo ?erpajúce živiny z rádioaktívnej pôdy.
Hromadenie radiácie v potrave vlkov môže vyvoláva? dojem zvýšeného ohrozenia vlkov žijúcich na území ?UZ, Loveová to však popiera. Pod?a nej populácie vlka žijúce na území ?UZ sú až sedemnásobne po?etnejšie ako na území chránených krajinných oblastí v susednom Bielorusku.
„Ako evolu?nému biológovi mi v mysli ako prvé skrslo, ?i bola radiácia dostato?ným stresorom na to, aby dokázala pôsobi? ako selektívny tlak,“ uvádza jej kolega Campbell-Stanton.
Princetonskí vedci sa snažili pochopi? reakciu vlkov na karcinogénne žiarenie, preto ich v roku 2014 vybavili obojkami s GPS a dozimetrami. Údaje ?asom odhalili, že vlky boli neustále vystavené šes?násobne vyššej úrovni radiácie ako je povolený limit u ?udí.
Loveová a Campbell-Stanton sa domnievajú, že u vlkov prebieha rýchly proces prirodzeného výberu vyvolaný ich životným prostredím. Niektoré jedince boli nosite?mi génov zmier?ujúcich ú?inky rakoviny, ?o im umožnilo dlhší a zdravší život a ich odovzdanie budúcim generáciám.
Najrýchlejší vývoj pod?a Campbell-Stantona nastáva v okolí génov, o ktorých je známe, že u cicavcov zohrávajú úlohu pri odpovedi imunitného systému na rakovinu a tumory. Jedným dychom však dodáva, že aj napriek jasnému genetickému pôvodu karcinogénnej rezistencie nemožno opomína? ani vplyv absencie ?alších biologických stresorov, najmä ?udí. Princetonskí biológovia teraz spolu s odborníkmi na rakovinu skúmajú potenciál využitia výsledkov štúdie u ?udí.
Zdroj feed teraz.sk