Jeho filmy uspeli nielen doma, ale aj v zahraničí. Po okupácii Československa sovietskymi vojskami a spojencami v roku 1968 vrátil na protest stranícku knižku Komunistickej strany Československa (KSČ). Dôsledkom toho bolo, že sa k poriadnej tvorivej práci niekoľko rokov nedostal. Narastali v ňom depresie, k čomu mu výrazným spôsobom dopomohol aj démon alkohol.
V pondelok 19. februára uplynie 100 rokov od narodenia Františka Vláčila, autora vrcholných diel českej kinematografie Marketa Lazarová či Údolie včiel.
František Vláčil sa narodil sa 19. februára 1924 v Českom Těšíne. Na brnianskej univerzite študoval estetiku a dejiny umenia. Počas štúdií externe spolupracoval so skupinou kresleného a bábkového filmu. V rámci svojho ďalšieho pôsobenia v Štúdiu populárno-vedeckých a náučných filmov prešiel postupne všetkými funkciami a prácami filmového štábu. V roku 1949 ukončil vysokoškolské štúdium a ďalšie dva roky režíroval inštruktážne a populárno-vedecké filmy. V rokoch 1951-1958 pôsobil v Československom armádnom filme.
Jeho prvým samostatným hraným filmom bola poéma Skleněná oblaka (1958), v ktorej už uplatňoval metódu vyjadrovania pomocou metafor a symbolov. V rovnakom roku dostala snímka zvláštny diplom v kategórii experimentálnych filmov. Jeho prvý dlhometrážny film Holubica (1960) vznikol na Barrandove, Vláčil zaň získal viacero medzinárodných ocenení a otvoril mu cestu do filmárskej elity. Nasledovala balada Ďáblova past (1961), Vláčilov prvý pokus o historický film.
Svoje najslávnejšie dielo nakrútil o šesť rokov neskôr. Marketa Lazarová (1967), snímka, ktorej dej sa odohráva v rannom stredoveku, je podľa väčšiny filmových kritikov najlepším filmom československej produkcie.
Dielo vzniklo ako adaptácia románu Vladislava Vančuru a dokazuje Vláčilovo veľké výtvarné nadanie. V úlohe Markety zažiarila prvý raz na filmovom plátne slovenská herečka Magda Vášáryová. Okrem pôvabnej Slovenky sa objavil v snímke aj ďalší slovenský herec Ivan Palúch.
V roku 1967 režisér dokončil ďalší historický film Údolie včiel o sile náboženského fanatizmu medzi členmi rytierskeho rádu.
V období normalizácie, po roku 1968, sa František Vláčil venoval dokumentárnej tvorbe a vytvoril napríklad dokument Praha secesná (1974).
Režisérsky sa podpísal aj pod pôsobivú baladu Tiene horúceho leta (1977), ktorá sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny v beskydských lesoch. Film o rodine uväznenej nepriateľskou skupinou má skvelé obsadenie, v ktorom excelovala česká herečka Marta Vančurová. Slovenský herec Juraj Kukura odohral v snímke, podľa kritiky, najväčší part svojej hereckej kariéry. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary ocenil snímku cenou Krištáľový glóbus v roku 1978.
Už úvodnými zábermi na vyľudnené, zasnežené bulváre elegantného Petrohradu strháva Vláčilov televízny film Albert na seba nevšednú pozornosť. Filmový tvorca nakrútil v roku 1985 adaptáciu rovnomennej poviedky klasika ruskej literatúry 19. storočia Leva Nikolajeviča Tolstého.
V centre rozprávania stojí mimoriadne nadaný hudobník Albert (Jaroslav Filip), predtým prvý huslista petrohradskej opery, teraz alkoholik a troska, žijúca na okraji spoločnosti. V snímke, kvality ktorej ocenili v roku 1989 aj na Medzinárodnom televíznom festivale v Tokiu Zvláštnou cenou poroty, vytvoril Jaroslav Filip jednu zo svojich najlepších filmových úloh.
O živote Františka Vláčila vzniklo niekoľko dokumentov. Jedným z nich bol medailón V sieti času (1989) od režiséra Františka Uldricha. V roku 1993 udelili umelcovi za celoživotné dielo Českého leva. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1998) si prevzal prestížnu cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
František Vláčil zomrel 28. januára 1999 v Prahe vo veku nedožitých 75 rokov.
V roku 2013 získal in memoriam Cenu Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie.
Zdroj feed teraz.sk
