Vo veku 50 rokov a 246 dní sa mu podarilo pokori? najvyššiu horu sveta Mount Everest (8849 m n. m.). To dovtedy v takom vysokom veku nikto na svete nedokázal. Urobil tak 15. októbra 1984 prvovýstupom a dokonca bez použitia kyslíkovej masky.
Jeho triumf sa mu však stal osudným. Pri zostupe z najvyššieho bodu Zeme zahynul. Na horu vyliezol spolu s vtedy 29-ro?ným tiež špi?kovým slovenským horolezcom Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom. K nim bola majestátna matka hôr milosrdnejšia, prežili. Psotkovi sa stal Mount Everest hrobom. Doslova.
Jozef Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Jeho meno vzbudzovalo ?udský i profesionálny rešpekt doma aj v zahrani?í. Bol zaslúžilým majstrom športu, ú?astníkom mnohých horolezeckých expedícií v Himalájach, Hindukuši, Altaji, na Kaukaze, v Alpách a vo Vysokých Tatrách. Prezývali ho Juzek alebo robotník hôr.
„Je to nádherný pocit, ke? sa ?lovek dostane do výšok a zhora sa pozerá na svoje biedne mali?kosti, ktoré považuje za ve?ké, ke? je dole. Zhora sa zdá všetko krajšie a ?istejšie,“ hovorieval Jozef Psotka.
V roku 2009 o ?om nato?il jeho študent Pavol Barabáš dokument Everest – Juzek Psotka. Kolegovia horolezci na?ho spomínali ako na ve?mi silnú osobnos?, ktorá stme?ovala kolektív.
„S ním odišlo to klasické ponímanie horolezectva, tá súdržnos? a to kamarátstvo,“ hovoril Ivan Gálfy. „?o povedal Psotka v horách, to bolo písmo sväté. A ?ím sme boli vyššie, tým bol dokonalejší, vždy bol nepísanou dušou tímu,“ spomínal Ivan Fiala. „Keby si viac dával pozor na seba, nie na druhých, ten úspech by bol ove?a skôr. Aj preto tak dlho ?akal, že dával viac druhým ako sebe,“ tvrdil Michal Orolin.
Po?as prvej ve?kej expedície, ktorá v roku 1965 pôsobila v Hindukuši, vystúpil Psotka na sedem šes?tisícových vrcholov Vachanského chrbta. V roku 1971 sa zú?astnil na expedícii na Nanga Parbat a v rokoch 1973 a 1976 expedícií na Makalu, kde vystúpil na 8010 metrov vysoký juhovýchodný vrchol. V roku 1981 zdolal spolu s ?udom Záhoranským 8586 metrov vysoký vrchol Kan?endžongy. O tri roky neskôr sa mu splnil ve?ký sen a 15. októbra 1984 dosiahol ako prvý Slovák spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom vrchol Mount Everestu.
Vedúcim expedície do Himalájí, ktorá stála približne dva milióny korún bol František Kele. Základný tábor vybudovali po štrnás?dennom pochode 6. októbra 1984 vo výške 5400 metrov. Stan pre vrcholové družstvo postavili vo výške 8300 metrov.
Ako prvý sa mal z ?eskoslovenskej výpravy o vrchol pokúsi? Ján Porvazník. Mal však problémy s o?ami, a tak sa namiesto neho do 8849 metrovej výšky vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Avšak taktiež neúspešne, naspä? ich zahnala víchrica.
?alšími v poradí boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, kde ich dobehol aj slávny šerpa Ang Rita, ktorý bol rekordmanom v po?te výstupov. Do výšky 8300 metrov sa dostali 14. októbra, našli stan, potraviny a kyslíkové f?aše, ktoré tam po svojom nevydarenom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom. Ráno 15. októbra 1984 vyrazili na „strechu sveta“. Závere?ný výstup im trval osem hodín.
Po vzore talianskeho horolezca Reinholda Messnera vyšli všetci traja bez kyslíku. O 15. hodine a 15. minúte dosiahli najvyšší bod zemegule. Najskôr chceli zopakova? extrémne náro?nú sovietsku cestu, nakoniec však zvolili výstup po?skou cestou, s vlastným variantom, ktorý bol nato?ko výrazný, že ho odborníci považujú za samostatný prvovýstup.
Vopred zvolená zostupová trasa cez Južné sedlo však bola zafúkaná. Za?alo sa stmieva? a Psotka poslal Demjána nadol, aby urobil stopy do Južného sedla, kde mal by? stan vhodný na prenocovanie. Mali totiž len jedno ?elné svetlo. Rýchlo sa zotmelo, prišla víchrica, ktorá stan zni?ila. Demján liezol dopredu štvornožky a podarilo sa mu zliez? nižšie do steny Lhotse, ktorá tlmila vietor. Tam ?akal na Psotku a Anga Rita, ke?že neprichádzali, Demján z posledných síl zišiel do západného kotla vo výške 6400 metrov. Šerpa prišiel vysilený až ráno. Na Psotku do?ahla kríza, a tak sa rozhodol bivakova?.
Na druhý de? ráno sa Psotka pri zostupe zrútil do Západného kotla, pravdepodobne spadol z miest pri Ženevskej ostrohe. Snahu o jeho záchranu komplikovalo po?asie. Kele vyslal z piateho tábora Justa s pokynom, aby išiel po stopách a našiel Juzka, ?o sa mu aj podarilo, ale už bol m?tvy. Vykopal v snehu a v ?ade hrob a Jozefa Psotku pochoval.
Dlhý ?as sa viedli diskusie o tom, že tím sa nemal rozdeli?. Keby vraj zostali spolu, tak by sa to nestalo.
Jozef Psotka bol živou legendou, vážili si ho celé generácie horolezcov. Za športové aktivity ho ocenili verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj ?eskoslovenskej telesnej výchovy I. stup?a. Je držite?om Zlatého odznaku IAMES-u, štátneho vyznamenania Za stato?nos? a Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za ?iny v duchu humanizmu (in memoriam).
Zdroj feed teraz.sk
