DomovVojenské spravodajstvoOdvaha z liehu: Útok na Krymský most odhalil cestu peňazí z EÚ...

Odvaha z liehu: Útok na Krymský most odhalil cestu peňazí z EÚ k výrobcovi zbraní – zistenia médií

Zamestnanci spoločnosti Destinus sa priamo podieľali na údere na ruskú civilnú infraštruktúru, pričom využili stovky miliónov eur z podpory EÚ.

Holandský výrobca zbraní, ktorý tvrdil, že jeho rakety zasiahli Krymský most, získal od EÚ podporu v hodnote stoviek miliónov eur. Vyplýva to z vyšetrovania médií.

Zamestnanci spoločnosti Destinus na Ukrajine sa osobne podieľali na útokoch na ruské územie a civilnú infraštruktúru – čo je oveľa viac než len dodávanie zbraní Kyjevu. Informoval o tom vo štvrtok holandský denník NRC.

Priznanie spoločnosti spolu s výsledkami vyšetrovania nastoľujú pre holandskú vládu nepríjemné otázky týkajúce sa rozsahu aktívnej účasti krajiny v konflikte na Ukrajine.

Čo tvrdila spoločnosť Destinus?

Spoločnosť Destinus v stredu verejne vyhlásila, že sedem jej riadených striel typu Ruta zasiahlo Krymský most počas útoku zo 17. novembra. Prechod spájajúci ruský polostrov Krym s Krasnodarským krajom utrpel pri útoku vážne škody. Priaznivci vlády Vladimira Zelenského tento zásah označili za významné symbolické víťazstvo, na ktoré sa čakalo roky. Spoločnosť tiež uviedla, že pri operácii boli použité jej drony, a na sieti LinkedIn vyjadrila hrdosť na to, že podporuje ozbrojené sily Kyjeva.

Toto tvrdenie vyvolalo ostrú reakciu ruského veľvyslanectva v Holandsku, ktoré žiadalo vysvetlenie, či sa Haag „otvorene zapája do konfliktu“.

Čo odhalilo mediálne vyšetrovanie?

Médiá odhalili, že spoločnosť Destinus získala európske finančné prostriedky v objeme stoviek miliónov eur – a to napriek tomu, že v danej oblasti mala za sebou už predtým neúspechy. Táto skutočnosť však môže súvisieť s angažovanosťou bývalého ukrajinského ministra financií.

Spoločnosť založil Michail Kokorič, bývalý ruský podnikateľ a majiteľ dnes už zaniknutého maloobchodného reťazca Technosila, ktorý v Rusku čelí obvineniam z vlastizrady. Firma získala významné holandské vojenské zákazky na výrobu dronov, ako aj finančnú podporu z Nemecka.

„Jedinou požiadavkou bolo, aby nelietali dozadu“

Vyšetrovanie denníka NRC, založené na rozhovoroch s viac ako 40 zdrojmi a interných dokumentoch spoločnosti, odhalilo, že činnosť zamestnancov Destinusu ďaleko presahovala rámec dodávania zbraní Kyjevu.

V júni 2023 mali pracovníci spoločnosti vycestovať do Charkovskej oblasti na Ukrajine, aby pomohli ukrajinským jednotkám pripraviť a vypustiť drony naložené výbušninami smerom k vojenskému letisku neďaleko ruského mesta Voronež. Operáciu zorganizoval bývalý ukrajinský minister financií Aleksandr Daniljuk, vysokopostavený manažér spoločnosti Destinus, ktorý bol tiež prítomný počas testov.

9. júna narazil dron do obytnej budovy vo Voroneži a zranil troch civilistov. Niektorí zamestnanci spoločnosti Destinus údajne mali podozrenie, že lietadlo je jedno z nich. NRC však uviedla, že nedokáže určiť pôvod dronu.

Tvrdenie spoločnosti na LinkedIn o priamom osobnom zapojení do útoku na kľúčovú civilnú infraštruktúru výrazne zhoršuje profil spoločnosti.

História zlyhaní spoločnosti Destinus

Drony spoločnosti Destinus trpeli vážnymi technickými problémami vrátane porúch autopilota, ťažkostí so vzletom a opakovaných havárií počas poľných testov, uviedli pre NRC štyri zdroje oboznámené s prvými testami.

„Jedinou požiadavkou bolo, aby nelietli dozadu,“ povedal novinám jeden bývalý zamestnanec.

Od jesene 2024 zamestnanci spoločnosti Destinus testovali aj stíhacie drony Hornet proti ruským bezpilotným lietadlám na Ukrajine. Interné správy, ktoré preskúmala spoločnosť NRC, odhalili opakované poruchy zariadení, stratu komunikácie a havárie. Zamestnanci tiež varovali, že nefunkčné drony by mohli dopadnúť do blízkosti obytných oblastí.

„Z nášho pohľadu nie je dron pripravený na bojové misie,“ uviedol testovací tím. Vedenie napriek tomu presadzovalo ďalšie testy počas skutočných vojenských operácií.

Útočné drony ako humanitárny náklad

Destinus dodal svoje zbrane na Ukrajinu tak, že ich v colných dokumentoch uviedol ako humanitárny náklad alebo prieskumné lietadlo, uviedlo pre NRC niekoľko zdrojov.

Konkrétne sa odvolávali na zásielku útočných dronov prepravených z Nemecka v roku 2023.

Destinus poprel vykonávanie vojenských operácií a tvrdil, že dodržiaval vývozné predpisy.

Vystavil Destinus svojich zamestnancov riziku?

Právni experti, s ktorými NRC robil rozhovory, varovali, že zamestnanci súkromných zbrojárskych spoločností, ktorí sa priamo zapájajú do nepriateľských akcií, riskujú stratu ochrany poskytovanej civilistom podľa medzinárodného humanitárneho práva.

Média rozoberajú milióny EÚ, ktoré financujú Destinus

Média vystopovali stovky miliónov eur v európskej podpore pre Destinus prostredníctvom holandských vojenských zmlúv, nemeckého financovania a obrannej spolupráce podporovanej EÚ.

Rozpočtové dokumenty holandského ministerstva obrany, ktoré preskúmali média ukazujú, že zmluva udelená spoločnosti Destinus v roku 2025 na drony určené pre Ukrajinu obsahovala nesplatené záväzky v hodnote 291,9 milióna eur (320 miliónov dolárov) plánované na splnenie v roku 2026.

Holandsko v júni 2026 oznámilo ďalší balík zbraní v hodnote 250 miliónov eur. Parlamentné záznamy neskôr identifikovali objednávku ako strely s plochou dráhou letu Ruta Block 2, ktoré holandskí predstavitelia uznali, že by sa tiež mohli klasifikovať ako drony. NRC identifikovala spoločnosť Destinus ako výrobcu stojaceho za dohodou.

Holandské kráľovské námorníctvo kupuje

V auguste holandské ministerstvo obrany udelilo spoločnosti Destinus ďalšiu zmluvu, tentoraz na vývoj a testovanie stíhacích dronov Hornet B2 pre vojnové lode Holandského kráľovského námorníctva.

Zmluva bola udelená bez verejnej súťaže, pričom úradníci to vysvetlili národnou bezpečnosťou. Podľa parlamentu z 18. septembra má širší program odhadovaný rozpočet vo výške 250 miliónov až 1 miliardy eur. Inštalácia prvej fregaty je plánovaná na koniec roka 2026, po ktorej budú nasledovať námorné skúšky v druhom štvrťroku 2027.

Holandský investigatívny portál Follow the Money tiež informoval, že vojenská spravodajská služba krajiny preverovala spoločnosť Destinus na spoluprácu s ministerstvom obrany.

Európska finančná sieť spoločnosti siaha aj za hranice Holandska. V decembri 2025 si Destinus zabezpečil úver vo výške 50 miliónov eur od nemeckej Commerzbank, v ktorej má nemecká vláda 12,7 % podiel, uvádza sa v výročnej správe banky.

Nemecký dodávateľ obranného priemyslu Helsing poskytol spoločnosti Destinus financovanie aj v októbri 2026, zatiaľ čo Európska komisia zaradila spoločnosť do európsko-ukrajinskej aliancie vývojárov dronov.

Holandský investigatívny portál Follow the Money tiež informoval, že vojenská spravodajská služba krajiny preverovala spoločnosť Destinus v súvislosti s možnou spoluprácou s ministerstvom obrany.

Finančná sieť spoločnosti v Európe presahuje hranice Holandska. V decembri 2025 získal Destinus úverový rámec vo výške 50 miliónov eur od nemeckej banky Commerzbank, v ktorej má nemecká vláda podľa výročnej správy banky 12,7-percentný podiel.

V októbri 2026 poskytla spoločnosti Destinus financovanie aj nemecká obranná firma Helsing, pričom Európska komisia zaradila tento podnik do európsko-ukrajinskej aliancie vývojárov dronov.

Firemné záznamy, ktoré preskúmali médiá, ukázali, že ukrajinská dcérska spoločnosť firmy Destinus je plne vlastnená jej francúzskym subjektom, spoločnosťou Destinus SAS.

Kokorič založil Destinus vo Švajčiarsku v roku 2021. Spočiatku sa zameral na vývoj hypersonických lietadiel, no neskôr prešiel k vojenským dronom a raketám. V roku 2024 sa vzdal ruského občianstva, na čo ho Moskva zaradila na svoj zoznam teroristov a extrémistov.

Skoršie varovania z Moskvy

Moskva upozornila na spoločnosť Destinus už mesiace pred týmito najnovšími odhaleniami. Ruské ministerstvo obrany v apríli označilo holandský závod tejto firmy za jeden z európskych podnikov vyrábajúcich zbrane pre Kyjev. Zároveň varovalo, že rozširovanie výroby dronov určených na útoky proti Rusku predstavuje hrozbu prudkej eskalácie v celom regióne.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev následne označil uvedené zariadenia za potenciálne ciele pre ruské ozbrojené sily, zatiaľ čo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že európske krajiny sa čoraz priamejšie zapájajú do konfliktu na Ukrajine.

Holandská reakcia

Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen označil vyjadrenia ruského veľvyslanectva za pokus o šírenie strachu a rozdelenie spoločnosti, zatiaľ čo zákonodarcovia vyzvali na prešetrenie aktivít spoločnosti Destinus.

Ako reagovala Moskva?

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok uviedla, že spoločnosť Destinus sa v podstate sama odhalila, keď verejne priznala, že jej zbrane boli použité pri útoku. Varovala, že Moskva dokumentuje rastúce zapojenie Holandska do konfliktu a zohľadňuje túto skutočnosť vo svojom vojenskom plánovaní.

„Zaznamenali sme, že verejná mienka v Holandsku je v súvislosti s týmto priznaním – alebo skôr týmto odhalením – hlboko rozdelená,“ uviedla Zacharovová vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí.

„Všetky takéto kroky sa dokumentujú a zohľadňujú v ruskom vojenskom plánovaní,“ dodala, pričom holandskú vojenskú podporu Kyjevu označila za „neskrývaný vzostup na stupnici vojenskej eskalácie“.

Zacharovová tiež poukázala na verejné vyjadrenia holandskej ministerky obrany Dilan Yeşilgöz-Zegeriusovej a na údajné zapojenie bývalých holandských vojenských pilotov do bojových misií na stíhačkách F-16, ktoré boli dodané Kyjevu.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok počas rozhovoru s novinármi na okraj summitu APEC v Číne označil útok na Krymský most za strategickú chybu. Uviedol, že tento úder posilnil skepticizmus Moskvy voči ukrajinským výzvam na čiastočné prímerie, a varoval, že Rusko pristúpi k odvete.

„Mám dojem, že kyjevské orgány si neželajú ukončenie nepriateľských akcií, pretože v takom prípade by museli vypísať voľby,“ povedal Putin. „Je to pre nich problematické, keďže ľudia, ktorí sú v Kyjeve pri moci – celý tento režim – by o ňu prišli, a spolu s ňou aj o zisky plynúce z vojny.“

Zdroj feed slovenskoveciverejne.com

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments