„Domnievam sa, že účasť Spojených štátov je potrebná a má zmysel a že to je aj spoločná predstava pre budúcnosť,“ povedal Wadephul počas stredajšej návštevy Arménska. Počíta s tým, že Európania s USA dospejú „k spoločnému porozumeniu, ako budeme tieto bezpečnostné záruky dôveryhodne uplatňovať“.
Mierové rokovania majú podľa šéfa nemeckej diplomacie zmysel len vtedy, keď môžu všetci, a predovšetkým Ukrajina, počítať s tým, že niečo ako útok Ruska sa už znova nezopakuje. Bezpečnostný poriadok v Európe formuje NATO a USA sú súčasťou tejto aliancie, zdôraznil.
Wadephul zopakoval, že rokovania o novej bezpečnostnej architektúre pre Európu nie sú podľa neho potrebné. „Nepotrebujeme nový európsky bezpečnostný poriadok. Potrebujeme len akceptovanie pravidiel a zásah, na ktorých sme sa dávno dohodli,“ povedal. Patrí k nim Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 a Parížska charta pre novú Európu z roku 1990, ktoré podpísal vtedajší Sovietsky zväz. V Budapeštianskom memorande z roku 1994 sa jeho právny nástupca Rusko zaviazalo rešpektovať zvrchovanosť Ukrajiny, pripomenul minister.
„Ak to je základ pre ďalšie rozhovory, potom môže byť dohoda dosiahnutá rýchlo,“ dodal Wadephul s tým, že v opačnom prípade bude Nemecko pokračovať v silnej podpore Ukrajiny, aby sa dokázala brániť proti ruským útokom.
Myšlienka zaradenia mieru na Ukrajine do novej európskej bezpečnostnej architektúry pochádza predovšetkým z bilaterálnych rozhovorov USA a Ruska. Washington chce takto zapojiť európske krajiny do rokovacieho procesu, vysvetlila DPA. Väčšina európskych lídrov však poukazuje na to, že takýto poriadok už existuje a porušila ho Moskva agresiou proti Ukrajine.
Na stretnutí koalície ochotných na podporu Ukrajiny, ktoré bude vo svojej kancelárii vo štvrtok hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, by sa podľa Berlína malo zúčastniť vyše 20 premiérov a prezidentov. Očakávajú na ňom aj amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.
Zdroj feed teraz.sk
