DomovEkonomikaEK len čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenska v rámci plánu obnovy

EK len čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenska v rámci plánu obnovy

Brusel/Bratislava 16. novembra (TASR) – Európska komisia (EK) v pondelok čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenskej republiky o platbu vo výške 548 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou národného plánu obnovy, posudzuje však platby pre jeden míľnik a jeden cieľ. Na správu Zastúpenia EK na Slovensku upozornila TASR.

Podľa správy EK Slovensko uspokojivo splnilo 26 z 28 stanovených a schválených míľnikov a cieľov.

Komisia spresnila, že ide o dôležitý krok pri realizácii reforiem a investícií v tejto žiadosti o platbu v oblastiach zdravotnej starostlivosti, kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, sociálnych služieb, spravodlivosti, výskumu a inovácií, ako aj zelenej a digitálnej transformácie na Slovensku.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Peter Stano uviedol, že po rokovaniach medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou exekutíva EÚ v pondelok čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenska o platbu z plánu obnovy a uvoľnenie väčšiny prostriedkov z pôvodne alokovanej sumy vo výške 548 miliónov eur.

„Vďaka európskym financiám z plánu obnovy už môže Slovensko využívať ďalšie konkrétne výhody vyplývajúce z členstva v EÚ: od modernejšieho zdravotníctva, kvalitnejšieho a inkluzívnejšieho školstva, lepších sociálnych služieb, výskumu a inovácií až po zelenú a digitálnu transformáciu,“ povedal Stano v správe pre médiá.

Podľa jeho vyjadrenia dialóg medzi slovenskou stranou a eurokomisiou bude pokračovať pre finálne vyhodnotenie jedného míľnika a jedného cieľa. Komisia zistila, že míľnik týkajúci sa procesu zonácie národných parkov a cieľ týkajúci sa zriadenia pilotných oblastí vhodných na výrobu veternej energie na Slovensku neboli uspokojivo splnené.

V rámci zonácií národných parkov neboli všetky ohrozené oblasti zaradené do najvyššieho stupňa ochrany a Slovensko nesplnilo cieľ pripraviť pilotnú zónu pre veternú energiu s potenciálom najmenej 300 MW výkonu.

Komisia oznámila Slovensku dôvody, prečo sa domnieva, že uvedený míľnik a cieľ nie sú uspokojivo splnené. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby predložilo svoje pripomienky predtým, ako eurokomisia prijme svoje konečné posúdenie. Ak EK na základe pripomienok SR potvrdí svoje posúdenie, že predmetný míľnik a cieľ neboli uspokojivo splnené, zníži sumu zodpovedajúcu tomuto míľniku a cieľu z celkovej sumy 548 miliónov eur v rámci tejto žiadosti o platbu.

Suma zodpovedajúca nesplneným míľnikom sa určí v súlade s metodikou eurokomisie pre pozastavenia platieb.

Posudzovanie poslednej deviatej žiadosti o platbu v rámci slovenského plánu obnovy a odolnosti zo strany EK stále prebieha.

Slovensko predložilo ôsmu žiadosť o platbu 29. apríla 2026. S cieľom ukončiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na konci roka 2026 museli členské štáty splniť všetky zostávajúce míľniky a ciele do konca augusta 2026 a predložiť žiadosti o konečné platby do konca septembra 2026.

Slovenské podniky mali predvlani najnižší podiel zahraničných pobočiek mimo EÚ

V roku 2024 sa takmer polovica (49,7 percenta) zahraničných pobočiek, ktoré sú kontrolované ekonomickými subjektmi z krajín EÚ, nachádzala mimo hraníc Únie. Slovensko zo všetkých krajín EÚ malo najmenší počet takýchto pobočiek. Na pondelňajšiu správu Eurostatu upozornil spravodajca TASR.

Štatistický úrad EÚ pripomenul, že najvyšší podiel zahraničných pobočiek pôsobiacich mimo EÚ bol v roku 2024 zaznamenaný pri ekonomických subjektoch z Chorvátska (65,0 %), Írska (58,5 %) a Portugalska (58,2 %). Naopak, najnižšie podiely vykázali Slovensko (6,2 %), Grécko (8,9 %) a Slovinsko (19,2 %).

V roku 2024 väčšina (60,2 %) čistého obratu, ktorý vytvorili pobočky subjektov z EÚ v zahraničí, pochádzala z krajín mimo Únie.

Spomedzi krajín EÚ najvyšší podiel čistého obratu vytvoreného mimo EÚ dosiahli podniky kontrolované ekonomickými subjektmi so sídlom v Írsku (77,6 %), nasledovali Holandsko (67,0 %) a Nemecko (63,3 %). Najnižšie podiely čistého obratu vytvoreného mimo EÚ zaznamenali podniky kontrolované podnikmi zo Slovenska (6,4 %), Lotyšska (12,3 %) a Rumunska (15,7 %).

Pokiaľ ide o zamestnanosť, 61,1 % zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich v zahraničných pobočkách kontrolovaných ekonomickými subjektmi z EÚ pôsobilo mimo Únie. Najvyšší podiel zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb v podnikoch mimo EÚ mali ekonomické subjekty so sídlom v Írsku (82,8 %), nasledovali Španielsko (75,4 %) a Bulharsko (67,3 %). Najnižšie podiely boli zaznamenané na Slovensku (9,8 %), v Lotyšsku (14,0 %) a v Rumunsku (17,9 %).

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments