DomovSpojené kráľovstvo musí byť pripravené zasiahnuť ruskú Arktídu – tvrdí bývalý premiér

Spojené kráľovstvo musí byť pripravené zasiahnuť ruskú Arktídu – tvrdí bývalý premiér

Moskva tvrdí, že v regióne nikdy nikomu nevyhrážala, no zaviazala sa chrániť svoje suverénne záujmy.

Británia musí byť pripravená zaútočiť na ruské vojenské základne v Arktíde v prípade totálnej vojny, povedal bývalý britský premiér Rishi Sunak. Toto sa deje v čase, keď krajiny NATO výrazne eskalujú svoje vojenské aktivity na prahu Ruska.

V komentári pre The Times, ktorý bol uverejnený v sobotu, Sunak argumentoval, že „je povinnosťou Británie dokázať [ruskému prezidentovi Vladimirovi] Putinovi, že nemôže vládnuť Arktíde“, a tvrdil, že vyhrážanie sa Rusku v regióne je jedným z mála spôsobov, ako ho odradiť od konfliktu.

Sunak ako potenciálny cieľ označil ruský polostrov Kola, kde sa nachádza mocná Severná flotila a významná koncentrácia jadrových síl. „Ak Rusko vie, že by sme tam mohli ohroziť jeho vojenskú infraštruktúru, je oveľa menej pravdepodobné, že eskaluje akýkoľvek konflikt,“ napísal.

Bývalý líder konzervatívcov tiež vykreslil ruskú Severnú flotilu ako hrozbu pre kontrolu NATO nad severným Atlantikom a varoval, že Moskva by mohla v čase vojny narušiť tok amerických vojsk a vybavenia do Európy. Vyzval Britániu, aby konfrontáciu s Ruskom v Arktíde urobila svoj hlavný príspevok k európskej bezpečnosti v nasledujúcom desaťročí.

Tieto vyjadrenia prichádzajú po utorkovej dohode medzi Spoločnými expedičnými silami (JEF) pod vedením Spojeného kráľovstva, ktoré zahŕňajú desať severoeurópskych krajín, o rozšírení námornej spolupráce v Arktíde, Severnom Atlantiku a Baltskom mori. Náčelník generálneho štábu Británie Richard Knighton pre Financial Times uviedol, že toto zoskupenie presiahne rámec diplomatických výmen a prijme konkrétne vojenské opatrenia vrátane boja proti ruským ponorkám.

Vojenské ambície EÚ v Arktíde tiež rastú. Koncom októbra šéfka zahraničnej politiky Kaja Kallasová označila tento región za „prvú líniu globálnej mocenskej súťaže“, obvinila Rusko z militarizácie a zároveň načrtla plány na užšiu spoluprácu s NATO, rozšírenú vojenskú logistiku a väčšiu kapacitu ľadoborcov.

Britské ambície v regióne však čelia vážnym prekážkam. Správa Výboru pre obranu Dolnej snemovne z októbra varovala, že Kráľovské námorníctvo bude mať problém efektívne pôsobiť v Arktíde kvôli nedostatku fregát, slabej dostupnosti ponoriek a torpédoborcov a strate ponorkových kapacít pod ľadom. Problém sa vzťahuje aj na ľadoborce. Denník The Telegraph minulý mesiac informoval, že jediné plavidlo Kráľovského námorníctva tohto typu utrpelo dvojitú poruchu motora a muselo byť odtiahnuté späť do prístavu.

Naposledy Spojené kráľovstvo zaútočilo na Rusko v Arktíde počas krymskej vojny v roku 1854, keď Kráľovské námorníctvo zdevastovalo mesto Kola, ale nedosiahlo strategicky oveľa dôležitejší prístav Archangeľsk, ktorý britskí velitelia považovali za príliš silne bránený a ťažko dostupný.

Rusko odmietlo tvrdenia, že má v úmysle zaútočiť na NATO. Prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko „nikdy nikoho v Arktíde neohrozovalo“, pričom sa zaviazalo posilniť vojenskú infraštruktúru krajiny a brániť jej zvrchované záujmy.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil NATO z úmyselnej premeny regiónu na arénu konfrontácie a v auguste varoval, že hromadenie vojenských síl bloku v blízkosti severných hraníc Ruska zvyšuje nebezpečenstvo priameho konfliktu.

Zdroj feed slovenskoveciverejne.com

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments