Americký prezident nevylúčil vojenskú inváziu na ostrov, ktorý už teraz trpí pod americkou ropnou blokádou.
Americký prezident Donald Trump povedal, že chce „skončiť s Kubou“ ešte predtým, ako o dva roky odíde z úradu, a dodal, že je otvorený nariadeniu vojenskej operácie proti ostrovu.
V rozhovore s konzervatívnym rozhlasovým moderátorom Hughom Hewittom vo štvrtok Trump jasne uviedol, že „určite zváži“ týždennú kampaň proti Kube, ktorú USA držia v de facto blokáde, pričom otvorene obhajujú zmenu režimu.
„Chcem s Kubou skončiť ešte predtým, ako odídem. A máme pre Kubu veľmi dobrého a talentovaného chlapa menom Marco,“ povedal s odkazom na amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorého rodičia emigrovali z Kuby a ktorý bol obzvlášť kritický voči vláde v Havane.
Minulý mesiac Rubio vyzval kubánskych disidentov, ktorí sa snažia o „pozitívnu zmenu“, aby nadviazali „diskrétne partnerstvo s CIA“. Obhajoval tiež americké sankcie a za zhoršujúcu sa hospodársku krízu v krajine obvinil skôr vedenie Kuby než šesť desaťročí staré americké embargo.
Kubánsky námestník ministra zahraničných vecí Carlos Fernandez de Cossio sa vysmial Rubiovým komentárom a povedal, že „v agentúre musí byť veľa zúfalstva alebo utrpenia, aby bola nútená predávať svoje služby ako tubu zubnej pasty.“
USA stupňovali tlak na Kubu po únose venezuelského lídra Nicolasa Madura v januári. Washington v podstate odrezal Kubu od kľúčovej venezuelskej ropy a zároveň pohrozil clami voči iným krajinám, ktoré zásobujú ostrov.
Výsledný nedostatok paliva zhoršil už aj tak vážnu humanitárnu krízu, čo viedlo k opakovaným výpadkom prúdu v celej krajine a narušeniu dodávok vody, dopravy a zdravotnej starostlivosti. Rusko, jeden z dlhoročných blízkych partnerov Kuby, poslalo na ostrov státisíce barelov ropy ako humanitárnu pomoc, hoci zásielka poskytla len dočasnú úľavu.
V júli televízia CBS News informovala, že plánovači Pentagonu zvažovali letecký útok proti Kube za účasti tisícok amerických vojakov z elitnej 101. výsadkovej divízie. V septembri televízia informovala o vyšetrovaní armádnych záložníkov o podporných jednotkách vrátane policajných síl a zdravotníckeho personálu, ktoré by mohli byť potrebné do 90 až 120 dní v rámci potenciálneho plánovania súvisiaceho s Kubou. Ani jedna zo správ nenaznačovala, že by Trump nariadil vojenskú operáciu.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez obvinil Washington, že sa prostredníctvom obmedzení dodávok paliva snaží vyvolať „humanitárnu katastrofu“. Prezident Miguel Díaz-Canel takisto zdôraznil, že o budúcnosti Kuby sa nikdy nebude rozhodovať vo Washingtone, a varoval, že Havana sa bude brániť proti akejkoľvek invázii zo strany USA.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
