Od narodenia divadelného, filmového a rozhlasového herca uplynie v sobotu 14. novembra 120 rokov. Počas takmer 50-ročnej kariéry stvárnil približne 190 divadelných postáv. Začínal ako komik, ale postupne sa prepracoval aj k úlohám s nemalou psychologickou hĺbkou. Zahral si tiež vo filme, pričom medzi najznámejšie patria Vlčie diery, Obchod na korze alebo dvojdielny Jánošík.
Martin Gregor, vlastným menom Martin Guttmann, sa narodil 14. novembra 1906 v Trnave. Herecké nadanie, hlavne zmysel pre komično, zdedil aj po svojom otcovi, ktorý bol síce pôvodne klampiar, ale oveľa dlhšie sa živil ako cirkusový klaun. Jeho syn, budúci významný divadelný herec, absolvoval v rodnom meste v roku 1923 priemyselnú školu.
Do roku 1931 pracoval ako sústružník v trnavskom strojárskom závode Coburg. Popri manuálnej práci zbieral herecké skúsenosti v trnavských ochotníckych súboroch, až napokon herectvo aj vyštudoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
Už ako študent druhého ročníka akadémie nastúpil Gregor v sezóne 1932/1933 do Činohry SND, kde pôsobil do roku 1940. V tomto období úspešne stvárnil viaceré komediálne postavy, Pištu v Palárikovom Dobrodružstve pri obžinkoch, Osipa v Gogoľovom Revízorovi či Jelenfyho v Palárikovej veselohre Inkognito.
Jeho nádejne rozbehnutú kariéru však prerušila druhá svetová vojna a vznik vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Pre židovský pôvod musel v roku 1940 odísť zo SND, pričom v tomto pre neho náročnom období sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou, ktorá musela z rovnakých dôvodov ako on opustiť baletný súbor SND.
Zosobášili sa v roku 1942, ale o dva roky neskôr sa obaja ocitli v nacistickom koncentračnom tábore. Samotný Gregor zažil útrapy v táboroch Auschwitz-Birkenau či Gusen. Po skončení vojny sa v roku 1945 šťastne stretli v Bratislave.
Gregor sa vrátil do SND, kde v rokoch 1948 – 1952 pôsobil aj ako jeho riaditeľ. Stál tiež pri zrode bratislavskej Novej scény. Politické a spoločenské udalosti však opäť zasiahli do jeho profesionálneho života. Komunistická moc ho obvinila z oportunizmu, kozmopolitizmu či karierizmu a z prvej slovenskej divadelnej scény musel znovu odísť.
Uplatnenie našiel v rozhlase, kde sa zaslúžil aj o vznik rozhlasového hereckého súboru. Do SND sa vrátil v roku 1954 a zotrval tam do roku 1982, pričom v období rokov 1967 – 1971 bol aj umeleckým šéfom činoherného súboru.
Jeho najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bola rola Willieho Clarka v Simonových Zlatých chlapcoch. V divácky obľúbenej trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s Ladislavom Chudíkom. Na javisku sa Gregor naposledy objavil v postave sira Wiliama Bagota v Shakespearovom Richardovi II.
Pred filmovou kamerou debutoval menšou postavou doktora Steinera vo vojnovej snímke Paľa Bielika Vlčie diery (1948). O rok neskôr sa predstavil v úlohe riaditeľa továrne na motocykle v komédii Katka režiséra Jána Kadára. Po boku Jozefa Kronera sa v roli pána Rohatého, správcu spolku Humanitas, predviedol v komédii Statočný zlodej (1958), pod ktorú sa režisérsky podpísal Ján Lacko.
Grófa Dolinayiho stvárnil v historickom dvojdielnom filme Jánošík (1962) režiséra Bielika. V úlohe židovského holiča Katza sa Gregor predviedol aj v slávnom slovenskom filme Obchod na korze. Oscarovú snímku režírovali Kadár a Elmar Klos a hlavnú postavu Tóna Brtka neopakovateľne stvárnil Kroner.
Bohaté herecké príležitosti priniesla Gregorovi aj televízia. Účinkoval v mnohých filmoch a inscenáciách, napríklad Prvý deň slobody (1960), Tanec nad plačom (1964), Šiesty júl (1966), Štyri strany sveta (1967), Diabol a Pánboh (1968), Úklady a láska (1971), Americká tragédia (1977) alebo Fatamorgána (1981).
Martin Gregor zomrel 29. júna 1982 v Bratislave. Jeho manželka Magda Gregorová (1921 – 2013) o svojom, ale hlavne o živote svojho manžela, napísala knihu Môj komediant a ja (1996).
Zdroj feed teraz.sk
