Začiatkom apríla tohto roka v komentári, v ktorom som sa vyjadril, že nemám obavy o výsledok budúcoročných parlamentných volieb, som napísal viacero vecí, za ktorými si dodnes stojím, aj keď s určitými výhradami. Lebo všeličo sa za tých 220 dní odvtedy zmenilo k horšiemu, nastali viaceré nečakané okolnosti a prišli prekvapujúce udalosti.
Na jar to ešte vyzeralo vcelku dobre, stabilne a pod kontrolou. Koalícia mala istých 78 hlasov v parlamente, uspokojené boli po vládnych funkciách bažiace egá Migaľa, Šalitroša a Huliaka – tí totiž dostali od premiéra svoje ministerstvá, aby bol v koaličnej rodine pokoj – no a na ministerstve životného prostredia sa tiež javilo byť všetko v poriadku. Lenže to sa v riadiacej veži Slovenskej národnej strany hlavný „letový dispečer“ už začal pripravovať na vojnu s vlastným nominantom SNS, Tomášom Tarabom. Dnes to vyzerá, akoby rozladená laická verejnosť, plná sklamania, mala na výber postaviť sa iba na jednu z dvoch strán celého tohto sporu – či bol dobrý Taraba, alebo je dobrý Filip Kuffa.
Lenže čo ak ani jeden z tej dvojice, minister Taraba a štátny tajomník Kuffa, nebol na vysoký post vo vládnej exekutíve súci? Možno ani nie tak po stránke odbornej, hoci aj tam by sa dalo o všeličom polemizovať, ale hlavne po stránke osobnostnej a charakterovej. No a aby toho nebolo málo, lebo na Slovensku sa vždy všetko mimoriadne komplikuje, nástojčivou kruciálnou otázkou je aj to, či je na svoj post lídra SNS a podpredsedu NR SR tým správnym kádrom Andrej Danko. Momentálne sa to javí tak, že ani jeden, ani druhý, ale ani ten tretí….. Verejnosť je nasratá. Ako komentátor si to môžem dovoliť konštatovať, ale premiér, či chcel alebo nechcel, musel jednoducho pracovať s takým „materiálom“, respektíve s takými ľudskými zdrojmi, aké mu naservírovali parlamentné voľby. Ísť cestou, akú naznačil ako riešenie prezident Pellegrini, že by pre dobro Slovenska možno stála za úvahu veľká sci-fi koalícia SMER-SD, Hlas-SD a PS, je zhola nemožné. Myslím, že prezident vzápätí ten nápad oľutoval, lebo ho aj doma skritizovali, že niečo tak absurdné hodil do pľacu. Nikto nie je dokonalý, to som vždy tvrdil a tvrdím naďalej, ale tu je tých kazov v súčasnej koalícii akosi príliš veľa.
Ja byť predsedom vlády Ficom, tuším radšej stále nonstop lietam na všelijaké nudné samity a premiérske rokovania. S takými neinšpiratívnymi postavami ako je predsedníčka EK Von der Leyenová, poľský premiér Tusk, nemecký suchár Merz, expirovaní prezidenti Macron a Zelenskyj, po celom blízkom aj vzdialenom zahraničí. Aj keď aj tam je to po rozpade akého-takého svetového poriadku po skončení neškodnej studenej vojny bohužiaľ, až na ukážkovo fungujúcu komunistickú Čínu akoby z inej planéty, čistá katastrofa na pokračovania. Domov do tohto permanentne rozhnevaného klbka zákerných politických vreteníc sa ani nevraciam a Slovensku sa oblúkom vyhnem. Ak na chvíľu predsa len domov nakuknem, tak iba vyprať si v práčke bielizeň a košele, vymeniť farebné kravaty a ponožky, pozrieť si poštu a skontrolovať, či mi náhodou v byte neprasklo ústredné kúrenie. Radšej by som sa nikoho ani nepýtal čo je doma nového, lebo ak je na Slovensku niečo v politike nového, tak je to vždy len niečo negatívne, nervy drásajúce a väčšinou ide iba o nejakú pohromu.
Pretože ma čítajú ľudia, mal by som v záujme kolektívu skončiť v pozitívnom tóne…. Aspoň teda na záver spomeniem blížiaceho sa svätého Mikuláša s cukríkmi a čokoládou, Vianoce plné darčekov a hlavne trináste dôchodky. Lebo o tie nám dôchodcom predsa tiež ide, okrem nášho statočného boja za poriadok a spravodlivosť doma aj vo svete.
Zdroj telegram
