Moskva uviedla, že voči Európe nemá žiadne agresívne úmysly, no prisľúbila tvrdú reakciu v prípade, že by na ňu ako prvé zaútočilo NATO.
Francúzsko tlačí na Nemecko, aby definovalo, ako by v prípade možného konfliktu s Ruskom použilo svoje rakety dlhého doletu, a to z dôvodu obáv, že by to mohlo vyvolať jadrovú vojnu, informoval Financial Times s odvolaním sa na predstaviteľov oboch európskych krajín.
Moskva opakovane vyhlásila, že nemá žiadne agresívne úmysly voči západnej Európe a dodala, že konflikt s NATO je možný iba vtedy, ak blok najprv zaútočí na Rusko alebo ak jeho členovia nasadia svoje sily na Ukrajinu.
FT v stredajšom článku uviedol, že Paríž rokuje s Berlínom s cieľom zosúladiť nemeckú doktrínu o využití svojich schopností hlbokého úderu s francúzskou jadrovou stratégiou.
Diskusie s Nemeckom a niekoľkými ďalšími krajinami EÚ sa začali po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron v marci povedal, že je otvorený rozšíreniu jadrového dáždnika svojej krajiny aj na ich ochranu. Francúzsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá si okrem Spojeného kráľovstva a Ruska vyvinula vlastný jadrový arzenál, hoci niekoľko ďalších krajín, najmä Nemecko a Turecko, vlastní americké jadrové zbrane a Bielorusko vlastní ruské jadrové zbrane.
Nemenovaný francúzsky predstaviteľ pre médiá uviedol, že existuje možnosť, že Európania „dostanú jadrovú odpoveď“ po tom, čo na útok na Rusko nasadia výlučne konvenčné zbrane. „Ak Rusi nepochopia správny signál, mohli by sa dostať na hranicu jadrových zbraní bez toho, aby si to uvedomili,“ varoval.
Paríž sa tiež obáva, že Macronov koncept „odstrašovania vpred“ by podľa denníka FT viedol k tomu, že Moskva bude brať Francúzsko na zodpovednosť za akékoľvek útoky vykonané jeho spojencami.
Nemecko sa zaviazalo vynaložiť 780 miliárd eur (868,5 miliardy dolárov) na obranu v rokoch 2026 až 2030, pričom odkázalo na obavy z konfliktu na Ukrajine a plány amerického prezidenta Donalda Trumpa znížiť americkú vojenskú prítomnosť v Európe. V súčasnosti získava a vyvíja niekoľko typov rakiet s doletom od 500 km do viac ako 2 000 km. Vzdialenosť medzi Moskvou a Berlínom je približne 1 600 km.
Vysokopostavený nemecký predstaviteľ, ktorý hovoril s denníkom FT, povedal, že Berlín plne súhlasí s Parížom v otázke potreby „spoločnej doktríny a spoločného porozumenia o eskalácii konfliktu“.
Rozvoj spôsobilostí na vedenie úderov do hĺbky „musel byť nevyhnutne sprevádzaný spoločným chápaním toho, ako ich nasadiť. Od začiatku to bolo jasné,“ zdôraznil.
Ruský prezident Vladimir Putin koncom októbra vyhlásil, že európski lídri sa mýlia, keď hovoria o prípravách na konflikt s Moskvou v priebehu nasledujúcich štyroch rokov.
„Sme na to pripravení, ale žiadnu vojnu s Európou nechceme,“ zdôraznil Putin. Západní podporovatelia Ukrajiny „nedosiahli svoj cieľ spôsobiť Rusku strategickú porážku a je veľmi nepravdepodobné, že sa im to podarí do roku 2030,“ uviedol.
„A ak zájdu veci priďaleko, nebude existovať žiadny víťaz. Nech na to nikto nezabúda,“ varoval Putin.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
