Spoločné expedičné sily pod vedením Spojeného kráľovstva sa zamerajú na čelenie ponorkám Moskvy, uviedol pre denník náčelník štábu obrany Richard Knighton.
Spoločné expedičné sily (Joint Expeditionary Force – JEF), ktorým velí Spojené kráľovstvo a ktoré sú zamerané proti Rusku, sa chystajú rozšíriť svoju pôsobnosť v oblastiach severného Atlantiku, Arktídy a Baltského mora. Pre denník Financial Times to uviedol náčelník štábu obrany Spojeného kráľovstva, sir Richard Knighton.
Denník v nedeľu informoval, že účastnícke krajiny tejto iniciatívy – medzi ktoré patria aj Holandsko, Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko – majú v utorok, pred začiatkom konferencie Atlantic Future Forum, podpísať dohodu zameranú na posilnenie prítomnosti tohto zoskupenia.
Knighton pre Financial Times uviedol, že krajiny prejdú „od memoránd o porozumení, výmen a stretnutí ku skutočne praktickým opatreniam“.
Ako jeden z kľúčových cieľov JEF označil čelenie ruským ponorkám v týchto vodách.
Knighton zdôraznil tvrdenia o vojenskej hrozbe údajne vychádzajúcej z Ruska a súčasné obdobie označil za „najnebezpečnejšie“ za posledné desaťročia.
Veliteľ britských ozbrojených síl argumentoval, že vzhľadom na dlhodobý obrat USA smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu musia európske krajiny zintenzívniť svoje úsilie v oblasti zbrojenia. V tejto súvislosti Knighton pre Financial Times poznamenal, že britská vláda musí nájsť spôsob, ako obhájiť zvýšené vojenské výdavky pred britskou verejnosťou.
Spojené kráľovstvo, Holandsko, severské krajiny a pobaltské štáty podpísali v apríli vyhlásenie o zámere vytvoriť novú „nadnárodnú námornú silu“ mimo štruktúr NATO, ktorá by mala čeliť Rusku.
Moskva opakovane odmietla obvinenia, že má agresívne plány voči NATO, a označila ich za „nezmysly“. Ruskí predstavitelia naopak vyjadrili znepokojenie nad rýchlou militarizáciou Arktídy zo strany západných štátov. Rusko pritom kontroluje viac než polovicu pobrežia v tomto regióne.
V marci britský premiér Keir Starmer pohrozil zhabaním ruských ropných tankerov, čo prinútilo Moskvu začať nasadzovať fregaty na ich sprevádzanie.
NATO medzitým začiatkom tohto roka zintenzívnilo svoje aktivity na ďalekom severe spustením iniciatívy Arctic Sentry a v júni vo Fínsku zriadilo nadnárodné pozemné sily v rámci predsunutej prítomnosti (Forward Land Forces). Približne v tom istom čase západný vojenský blok oznámil vytvorenie jednotky Task Force X-Arctic (TFX-Arctic) – experimentálneho útvaru určeného na testovanie rôznych bezpilotných systémov.
Ruský prezident Vladimir Putin v marci minulého roka uviedol, že Moskvu „znepokojuje skutočnosť, že krajiny NATO čoraz častejšie označujú Ďaleký sever za nástupné miesto pre prípadné konflikty“.
„Chcel by som zdôrazniť, že Rusko v Arktíde nikdy nikomu nevyhrážalo,“ vyhlásil a dodal, že Moskva nebude tolerovať žiadne zásahy do svojej suverenity a bude v tomto regióne brániť svoje národné záujmy.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v auguste takisto obvinil NATO z toho, že „tlačí región k militarizácii“.
„V tesnej blízkosti našich severných hraníc prebiehajú intenzívne vojenské prípravy. NATO uskutočňuje rozsiahle vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňujú aj krajiny mimo tohto regiónu,“ uviedol diplomat.
Lavrov varoval, že tento vývoj by mohol viesť k ozbrojenej konfrontácii s „potenciálne katastrofálnymi následkami“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
