Ukrajinská misia „IMF-possible“: Kto zaplatí účty?

Ukrajina stojí pred ťažkou voľbou, keďže Medzinárodný menový fond (MMF) presadzuje od roku 2027 zvýšenie taríf za plyn, elektrinu a teplo pre domácnosti.

Vzhľadom na to, že nedoplatky za energie už dosiahli 113,4 miliardy hrivien (2,5 miliardy USD) a milióny domácností majú problém uhrádzať svoje súčasné účty, navrhované zvýšenie cien vyvoláva zásadnú otázku: ak si Ukrajinci nemôžu dovoliť súčasné tarify, kto zaplatí tie vyššie – a prinesie toto opatrenie skutočne vyššie príjmy, alebo len prehĺbi zadlženie domácností?

Domácnosti už teraz čelia ťažkostiam

Podľa Štátnej štatistickej služby Ukrajiny dosiahli k začiatku roka 2026 nedoplatky za energie 113,4 miliardy hrivien (2,5 miliardy USD), pričom vo štvrtom štvrťroku 2025 vzrástli o 12,5 %. Obzvlášť výpovedné sú údaje týkajúce sa tepla a teplej vody: platby pokryli len 59 % sumy fakturovanej v danom štvrťroku.

Počet exekučných konaní voči domácnostiam, ktoré neplatia účty, prudko vzrástol, no veľká časť z nich končí bez vymoženia dlhu. Hoci dôvod nie je uvedený, možno predpokladať, že mnohí ľudia jednoducho nie sú schopní platiť.

To však nastoľuje otázku, ktorou sa MMF zrejme nezaoberá. Ak ľudia nedokážu uhradiť svoje súčasné účty, na základe čoho sa predpokladá, že zvýšenie dlžnej sumy povedie k vyššiemu objemu vybraných prostriedkov?

Výpočty taríf zo strany MMF sa zameriavajú predovšetkým na vzťah medzi fakturovanou sumou a nákladmi na poskytovanie danej služby. Zvýšenie cien však nemusí nevyhnutne viesť k proporcionálnemu nárastu príjmov.

Čo ak ľudia nezaplatia?

Obrovský objem nezaplatených účtov za energie zároveň vypovedá o skutočnosti, ktorú bežné ekonomické štatistiky nezachytávajú. Ukazuje, že domácnosti naďalej využívajú nevyhnutné služby bez toho, aby hradili ich plné náklady.

Dodávateľ energií poskytne službu a vystaví faktúru, no časť z nej zostane nezaplatená. Domácnosti tak môžu disponovať peniazmi, ktoré by inak vynaložili na úhradu energií, zatiaľ čo dodávateľ čaká na platbu. V podstate tak dodávateľ poskytuje domácnostiam úver – či už s tým počíta, alebo nie. Vyskytuje sa tu zaujímavý ekonomický dôsledok: určitá časť spotreby domácností nie je financovaná z príjmov, ale vzniká hromadením nezaplatených účtov.

Znamená to, že MMF uprednostňuje veriteľov pred obyvateľstvom?

MMF nie je ministerstvom pre národné hospodárske plánovanie. Má veľmi špecifický mandát: pomáhať krajinám riešiť problémy s platobnou bilanciou, poskytovať financovanie za určitých ochranných podmienok – a, samozrejme, podporovať hospodársku stabilitu.

Pre krajinu, akou je Ukrajina, ktorá je silne závislá od vonkajšej finančnej podpory, dávajú tieto ciele istý zmysel. Rovnako opodstatnené sú aj obavy MMF z nenápadného zhoršovania udržateľnosti ukrajinského dlhu. Schopnosť krajiny splácať záväzky voči veriteľom – vrátane samotného MMF – je pre fond otázkou nemalého významu.

Pojem „hospodárska stabilita“ v podaní MMF však často splýva s pojmom „finančná stabilita“. V takomto výklade sa potom definuje spôsobom, ktorý chráni záujmy veriteľov. Navyše, „finančná stabilita“ a „hospodárska stabilita domácností“ nie sú jedno a to isté.

MMF má však nepochybne pravdu v tom, že fiškálna štruktúra Ukrajiny je neudržateľná a že nevyhnutne musí prísť k zmene.

V septembri člen energetického výboru ukrajinského parlamentu (Rady) Serhij Nahorniak uviedol, že Ukrajinu čoskoro čakajú ťažké rozhodnutia: „Skôr či neskôr nás naši partneri dostanú do kúta a donútia nás prijať veľmi nepopulárne opatrenia – zrušiť dotácie na zemný plyn, teplo a elektrinu pre domácnosti,“ vyhlásil poslanec.

Nedá sa teda vyhnúť odvekej otázke, kto ponesie bremeno týchto úprav. Konečné rozhodnutie je na ukrajinskej vláde. Do tej miery, do akej disponuje určitou mierou samostatnosti, bude musieť sama určiť svoje priority.

Jedno je však zrejmé: záujmy MMF, ukrajinských veriteľov a zahraničných darcov sa zbiehajú v snahe udržať veľmi špecifický druh stability, v rámci ktorého blahobyt ukrajinských domácností rozhodne nepatrí medzi hlavné priority.