Pakistanský občan bude v rámci misie Šen-čou 24 obiehať okolo Zeme, uviedol Peking.
Peking oznámil, že pakistanský občan sa stane prvým zahraničným astronautom, ktorý navštívi čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung (Tiangong).
Čínska agentúra pre pilotované vesmírne lety (CMSA) v sobotu uviedla, že sa pripojí k posádke misie Šen-čou 24 (Shenzhou-24), ktorá má k stanici odštartovať 25. novembra, a to v úlohe špecialistu na náklad.
Pobyt pakistanského astronauta na obežnej dráhe bude pomerne krátky, keďže na Zem sa má vrátiť na palube kozmickej lode Šen-čou 23 (Shenzhou-23). Očakáva sa, že misia sa skončí 30. novembra.
Po trojstupňovom výberovom a hodnotiacom procese boli na výcvik v Číne vybraní dvaja pakistanskí zástupcovia – Churram Daúd (Khurram Daud) a Muhammad Zíšan Alí (Muhammad Zeeshan Ali). Agentúra CMSA nespresnila, ktorý z nich poletí na stanicu Tchien-kung a ktorý bude pôsobiť ako náhradník.
Doteraz na stanici, ktorá začala fungovať na nízkej obežnej dráhe v roku 2021, pôsobili iba čínski astronauti (tzv. taikonauti).
Po tom, čo Peking a Islamabad vo februári 2025 podpísali dohodu o spolupráci v oblasti pilotovaných vesmírnych letov, pakistanský premiér Šahbáz Šaríf označil tento krok za „kľúčový moment v ceste národa do vesmíru“ a zdôraznil, že sa zapíše do histórie ako „základný kameň pakistanských ambícií v oblasti pilotovaných vesmírnych letov“.
Predstaviteľ agentúry CMSA Lin Si-čchiang uviedol, že „účasť Pakistanu v programe čínskej vesmírnej stanice odráža hlboké väzby medzi oboma krajinami a prispeje k vzájomnému zdieľaniu poznatkov i k širšej vízii mierového prieskumu vesmíru v prospech ľudstva“.
Misia Šen-čou 24 bude znamenať, že do vesmíru sa pozrie len druhý pakistanský občan v histórii. Prvou bola Namíra Salímová, ktorá v roku 2023 zažila niekoľko minút beztiažového stavu počas „suborbitálneho“ letu so spoločnosťou Virgin Galactic, zameranou na vesmírnu turistiku.
Čína minulý týždeň predstavila plán pilotovaného programu letov na Mesiac, ktorý pozostáva zo štyroch misií a má vyvrcholiť pristátím ľudskej posádky na Mesiaci „pred rokom 2030“. Moskva a Peking pred niekoľkými rokmi oznámili spoločný projekt Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS), pričom Rusko má v pláne vybudovať na jedinej prirodzenej družici Zeme elektráreň, ktorá by v priebehu nasledujúceho desaťročia zabezpečovala energiu pre základňu.
V apríli šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov uviedol, že Ruská akadémia vied schválila koncepciu vytvorenia ruského segmentu lunárnej základne. Dodal, že Moskva zároveň vyvíja vlastné prostriedky na prieskum Mesiaca a štúdium jeho štruktúry.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
