Podľa prieskumu sa očakávanie rodinnej pomoci medziročne zvýšilo o tri percentuálne body. Zároveň 60 percent žien vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží predovšetkým na ich pleciach. Upozornil na to generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran.
„Obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. Každá štvrtá rodina, ktorá sa dnes o nemohúceho blízkeho stará, priznáva vyčerpanie,“ uviedol Havran.
Na nedostatok kapacít v zariadeniach sociálnej starostlivosti upozornila advokačná manažérka Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí Simona Stískalová. Podľa jej odhadov na Slovensku chýba 356 zariadení sociálnej starostlivosti s kapacitou po 40 ľudí. V každom kraji je podľa nej na čakacích listinách až 120 prednostných klientov bez príbuzných a ďalších viac ako 300 ľudí, ktorí príbuzných majú. Najväčší záujem je o zariadenia so špecializovanou zdravotnou starostlivosťou.
Starostlivosť o nemohúceho človeka podľa Stískalovej nepredstavuje iba pomoc s hygienou, stravovaním či pohybom, ale aj nepretržitú zodpovednosť za jeho zdravotné a sociálne potreby. Opatrovatelia musia okrem každodennej pomoci vybavovať úradné záležitosti, zabezpečovať lieky a kompenzačné pomôcky či koordinovať zdravotnú starostlivosť. Takáto situácia môže výrazne meniť fungovanie celej rodiny.
Slovensko podľa nej čaká aj starnutie početnej generácie takzvaných Husákových detí, čo zvýši dopyt po sociálnych a zdravotných službách. Rodiny pritom často nemajú dostatočné skúsenosti ani finančné možnosti na zabezpečenie potrebnej starostlivosti. Problémom je aj nedostatočné prepojenie zdravotného a sociálneho systému.
Prieskum sa venoval aj využívaniu technológií pri starostlivosti o chorých a nemohúcich. Takmer 60 % Slovákov je naklonených zapojeniu umelej inteligencie a robotov do tejto oblasti. Polovica respondentov by im zverila konverzáciu a zabávanie, 44 % pomoc s pohybom. Naopak, zdravotnú kontrolu by im zverilo len 18 % opýtaných.
„Základom starostlivosti by však mala byť dôstojnosť. Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť,“ zdôraznila Stískalová. Technológie podľa nej môžu pomáhať napríklad pri monitorovaní životných funkcií, zaznamenávaní pohybu či upozorňovaní na potrebu hygieny, nemôžu však nahradiť odbornú starostlivosť a ľudský kontakt.
Zdroj feed teraz.sk
