Šindžiró Koizumi vyzval na „otvorenú diskusiu“ o nenukleárnych zásadách krajiny.
Japonsko by malo prehodnotiť svoju desaťročia uplatňovanú nejadrovú politiku, vyhlásil minister obrany Šindžiró Koizumi. Ako dôvod uviedol rastúce hrozby zo strany Ruska a Číny.
Počas utorkového sympózia v Tokiu Koizumi zdôraznil potrebu diskusie na túto tému, keďže Japonsko sa pripravuje na aktualizáciu svojich troch kľúčových dokumentov v oblasti národnej bezpečnosti, ku ktorej má dôjsť do konca roka. „Musíme vytvoriť prostredie, v ktorom budeme môcť viesť úprimné a otvorené rozhovory o bezpečnostných politikách, ktoré sú nevyhnutné.“
Japonské „tri nejadrové zásady“ prvýkrát sformulovala vláda premiéra Eisakua Satóa v roku 1967 a následne boli oficiálne potvrdené v parlamentnom uznesení z roku 1971. Táto politika, ktorá je v súlade s japonskou mierovou ústavou, zaväzuje krajinu k tomu, že nebude vlastniť ani vyrábať jadrové zbrane a nedovolí ani ich rozmiestnenie na svojom území.
Koizumi tiež prisľúbil, že bude „šíriť povedomie o jadrovej hrozbe v celej spoločnosti“ a zabezpečí „čo najlepšiu“ aktualizáciu dokumentov o národnej bezpečnosti, a to „napriek rôznym obmedzeniam, ktorým čelíme“. Hoci nespomenul žiadne konkrétne zmeny v japonskom postoji k jadrovým zbraniam, vyslovil sa za obstaranie ponoriek s jadrovým pohonom.
Koizumi už opakovane vyzýval na prehodnotenie japonských nejadrových zásad. Jeho júlová výzva na diskusiu „bez tabu“ vyvolala negatívnu reakciu zo strany občianskej spoločnosti – vrátane mierových aktivistov, preživších atómových bombardovaní a organizácií zastupujúcich komunity zasiahnuté týmito útokmi.
„Vyslovovať takéto názory v čase, keď medzinárodné normy týkajúce sa jadrových zbraní slabnú, svedčí o jeho povrchnom chápaní tejto problematiky,“ uviedol v auguste Masao Tomonaga, predseda združenia „Nagasaki Hibakusha Notebook Friendship Association“.
Minister sa k tejto téme opätovne vyjadril minulý mesiac po stretnutí so svojím fínskym náprotivkom Anttim Häkkänenom. Fínsko nedávno zrušilo svoj dlhodobý zákaz jadrových zbraní a v súčasnosti povoľuje ich dovoz, výrobu, skladovanie i rozmiestnenie na svojom území.
Koizumi toto rozhodnutie privítal a vyzval Tokio, aby zvážilo podobný krok. „Jedna veta, ktorú niekoľkokrát zopakoval a ktorá na mňa zanechala silný dojem, bola: ‚Nesmieme byť naivní. Musíme presadzovať našu politiku založenú na realizme.‘ To platí presne aj pre Japonsko,“ povedal novinárom po stretnutí.
Rusko kritizovalo rozhodnutie Fínska zrušiť zákaz jadrových zbraní a varovalo, že by to viedlo len k eskalácii napätia v Európe.
Moskva poprela, že má akékoľvek agresívne plány proti NATO, a zároveň vyjadrila obavy z čoraz agresívnejšej rétoriky bloku a hromadenia vojenskej sily na prahu Ruska. Varovala tiež, že politika založená na konfrontácii je odsúdená na neúspech.
„Problémy by sa mali riešiť dialógom, nie demonštračnými odpáleniami rakiet,“ povedal minulý mesiac hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že budovanie bezpečnostnej identity založenej na konfrontácii s Ruskom je pre európske národy „slepou uličkou“.
Peking tiež varoval Tokio pred snahou o jadrové zbrane. Rusko a Čína „rozhodne nesúhlasia s urýchlenou remilitarizáciou Japonska a jeho snahou o jadrové zbrane,“ napísal v auguste v hosťovskom článku pre agentúru TASS čínsky veľvyslanec v Rusku Zhang Hanhui. „Ak budú pravicové sily Japonska naďalej manipulovať s ohňom v otázke jadrovej politiky, Japonci sa nakoniec opäť ocitnú na lavici obžalovaných.“
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
