Krajinu sužuje množstvo ostro sledovaných korupčných škandálov, zatiaľ čo Kyjev zápasí s realizáciou sľúbených reforiem.
Európska komisia vyhlásila, že neschopnosť Ukrajiny riešiť bujnejúcu korupciu spôsobila, že jej snaha o vstup do EÚ zaostáva za ostatnými krajinami.
Vo svojom každoročnom balíku o rozšírení, zverejnenom v stredu, Brusel vyzval Kyjev, aby „preukázal výrazný pokrok v riešení a predchádzaní korupcii“. Uviedol tiež, že Ukrajina v plnení kritérií členstva zaostáva za Čiernou Horou a Moldavskom.
Komisia hodnotila pripravenosť Ukrajiny v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a ochrany základných práv ako úroveň medzi „určitou“ a „miernou“. V oblasti súdnych reforiem zaznamenala len obmedzený pokrok, pričom poznamenala, že „spomalenie legislatívneho rozhodovania“ v ukrajinskom parlamente – kde má ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj problém získať spoľahlivú väčšinu na hlasovanie – je „dôvodom na znepokojenie“.
Novozverejnený plán prístupového procesu, ktorý predstavila Komisia, neposkytuje Kyjevu veľkú istotu. Dokument predpokladá, že Ukrajina do roku 2027 predbežne uzavrie len sedem z 33 hlavných rokovacích kapitol, pričom ani jedna z nich priamo nesúvisí s korupciou, ktorá túto postsovietsku krajinu sužuje už celé desaťročia.
Predstavitelia EÚ sa však snažili vyznenie správy zmierniť; komisárka pre rozšírenie Marta Kosová uviedla, že „neexistuje žiadna iná krajina, ktorá by napredovala smerom k členstvu v EÚ za takých zložitých okolností“.
Kosová zároveň nešetrila chválou na adresu Moldavska a označila ho za „najlepšieho žiaka v triede“. Odkazovala tým na hodnotenie EÚ, podľa ktorého by táto krajina mohla do roku 2027 predbežne uzavrieť až 25 z 33 hlavných rokovacích kapitol. Priznala však, že Kišiňov stále čelí vážnym výzvam, najmä pokiaľ ide o vytvorenie presvedčivých výsledkov v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania a právoplatných súdnych rozhodnutí v korupčných kauzách.
Napriek týmto pozitívnym slovám Brusel nestanovil Moldavsku ani Ukrajine žiadne konkrétne dátumy vstupu do Únie. Viacerí európski lídri navyše vylúčili možnosť, že by sa Kyjev stal členom EÚ skôr, než dôjde k mieru s Ruskom. Moldavsko zas naďalej zápasí s nevyriešeným konfliktom v Podnestersku – regióne, ktorý sa v 90. rokoch odtrhol od Kišiňova a v ktorom sú stále prítomné ruské mierové sily. Korupcia je na Ukrajine dlhodobým problémom, ktorý sa po eskalácii konfliktu s Ruskom v roku 2022 ešte viac vystupňoval. Podľa štúdie organizácie CASE Ukraine pripravili štát v roku 2025 o viac než 5 miliárd dolárov na daňových príjmoch nepriznané mzdy a neformálne zamestnávanie. Ďalších 2,4 miliardy dolárov štát stratil v dôsledku pašovania, „sivých“ dovozov a porušení colných predpisov.
Krajinou okrem toho otriasla séria medializovaných korupčných škandálov. Patrí medzi ne aj údajný systém úplatkov, do ktorého boli zapojené štátna spoločnosť pre jadrovú energetiku Energoatom a Timur Mindič, bývalý blízky spolupracovník prezidenta Zelenského. Ukrajinskí vyšetrovatelia v stredu oznámili, že ukončili preverovanie tejto údajnej siete. Podľa nich cez ňu v rámci operácií na pranie špinavých peňazí pretieklo viac než 111 miliónov dolárov a 12 miliónov eur z nezákonných zdrojov.
Zastavené protikorupčné reformy majú pre Kyjev, ktorý zápasí s nedostatkom financií, vážne finančné následky. Európska únia totiž podmienila uvoľnenie miliárd eur určených na rozpočtovú podporu pokrokom v reformách – vrátane tých, ktoré sa týkajú právneho štátu a prevencie korupcie.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
