V úrade bola od 4. marca 1917 do 3. marca 1919. Neskôr ju zvolili druhýkrát, vtedy slúžila od 3. januára 1941 do 3. januára 1943. Každé z jej funkčných období sa zhodovalo so začiatkom vojenskej intervencie USA vo svetových vojnách. Patrila medzi 50 členov Snemovne reprezentantov, ktorí sa v roku 1917 postavili proti vyhláseniu vojny Nemecku. V roku 1941 bola jediným členom Kongresu, ktorý hlasoval proti vyhláseniu vojny Japonsku.
Jeannette Rankinová sa narodila 11. júna 1880 v okrese Missoula v Montana Territory (deväť rokov predtým, ako sa toto územie stalo americkým štátom) učiteľke a škótsko-kanadskému imigrantovi, zámožnému majiteľovi mlyna. Bola najstaršou zo siedmich súrodencov. Strednú školu ukončila v roku 1898, následne študovala na Montanskej univerzite, kde získala titul v oblasti biológie.
V priebehu tzv. Pokrokovej éry, približne 30-ročného úseku amerických dejín na prelome 19. a 20. storočia, charakteristickom mnohými sociálnymi a politickými reformami, bola Rankinová bojovníčkou za volebné právo žien. Lobovala za prijatie príslušných zákonov v niekoľkých štátoch.
Jej pôsobenie v Kongrese zahŕňa aj návrh zákona, z ktorého sa stal 19. dodatok k Ústave USA, ktorý ženám v celej krajine zaručil neobmedzené volebné právo. Počas svojej kariéry, ktorá trvala viac ako šesť desaťročí, sa zasadzovala za množstvo rôznych záujmov v oblasti ženských práv a občianskych práv. V roku 1920 sa podieľala na založení Americkej únie pre občianske slobody (ACLU) a zastávala funkciu podpredsedníčky.
Po odchode z Kongresu sa Rankinová stiahla z verejného života až do protestov proti vojne vo Vietname v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov cestovala po svete a často navštevovala Indiu, kde sa venovala štúdiu pacifistického učenia Mahátmu Gándhího. V 60. a 70. rokoch našla nová generácia pacifistov, feministiek a bojovníkov za občianske práva inšpiráciu v Rankinovej a podporila ju spôsobmi, aké jej generácia nepoznala.
Bývalá kongresmanka sa v reakcii na vojnu vo Vietname opäť zmobilizovala. V januári 1968 zorganizovala Brigáda Jeannette Rankinovej, koalícia ženských mierových skupín, protivojnový pochod vo Washingtone. Išlo o najväčší marš žien od Pochodu za volebné právo žien v roku 1913. Rankinová viedla 5000 účastníčok od železničnej stanice Union Station ku schodom Kapitolu, kde odovzdali petíciu za mier predsedovi Snemovne reprezentantov Johnovi McCormackovi.
Rankinová sa nikdy nevydala a nemala deti. Zomrela 18. mája 1973 vo veku 92 rokov v kalifornskom meste Carmel. V roku 1985 inštalovali v Sále sôch v Kapitole Spojených štátov jej bronzovú sochu s nápisom „Nemôžem hlasovať za vojnu“. Na slávnostnom odhalení sochy historička Joan Hoffová označila Rankinovú za „jednu z najvýnimočnejších žien v dejinách Montany a v americkej politickej histórii“. Jej životopis s názvom „Jeannette Rankinová: Svedomie Ameriky“ vydala v roku 2002 historička Norma Smithová.
Zdroj feed teraz.sk
