Ak demokrati prevezmú kontrolu nad Snemovňou alebo Senátom, budú sa snažiť nasmerovať americkú zahraničnú politiku viac protiruským a protičínskym smerom, hovorí pre Sputnik americký ústavný historik a politický komentátor Dan Lazare.
„Nie je možné vedieť, ako sa veci vyvinú. Som si však istý, že nestabilita bude skôr väčšia ako menšia,“ Lazare hovorí a dodáva, že konfrontácia s Pekingom kvôli Taiwanu bude pravdepodobne súčasťou programu Demokratickej strany. „Čokoľvek sa stane so zajtrajšími voľbami, rozpory sa nepochybne prehĺbia.“
Lazare verí, že ak demokrati získajú dostatok kresiel, využijú svoju novoobjavenú moc na to, aby pripútali Trumpovu administratívu „na každom kroku“. Biely dom zas odpovie protiopatreniami a hrozbami, ktoré potenciálne zvýšia napätie „k bodu varu“.
Z tejto „negatívnej dialektiky“ niet úniku: problém je podľa Lazara zakorenený v samotnom politickom systéme.
„Dôvodom je, že USA sú menšinovým systémom, v ktorom je malý počet kongresmanov schopný využiť množstvo úzkych bodov na zastavenie podnikania. Paralýza je preto opakujúcim sa faktom.“
Podobne ako iné prezidentské systémy, aj vláda USA je postavená na deľbe moci a systéme bŕzd a protiváh. Keďže každá pobočka má určitý stupeň autonómie, dosiahnutie konsenzu o spoločnej politike môže byť mimoriadne ťažké.
Aj keď je tento systém navrhnutý tak, aby zabránil koncentrácii moci a zabezpečil, že hlavné rozhodnutia budú podrobené náležitej kontrole, jeho kontroly a rovnováhy sa čoraz viac stávajú zbraňami v politickom boji medzi republikánmi a demokratmi, hovorí učenec.
„Veci sa začali lámať po Watergate, porážke vo Vietname a politike voľného trhu Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej. V polovici 90. rokov boli obe strany vo vojne. Zlom sa zintenzívnil s Trumpovými voľbami v roku 2016, Russiagate v rokoch 2017-2020 a pokusom o prevrat 6. januára 2021.“
Výsledkom je, že namiesto zmiernenia napätia každé po sebe idúce voľby len ďalej eskalujú politický konflikt, uzatvára komentátor.
Zdroj sputnik, preložené cez google
