Obchod, zdroje a digitálna „spolupráca“ znejú neškodne – kým sa nepozriete na drobné písmo.
Snažím sa stráviť pár týždňov v Kanade a nájsť trochu pokoja od bežných európskych drám. A na truc mi sem prišla „kráľovná“ Ursula – aj s celým tým svojím cirkusom.
Ešte ani nestihla pristáť v Montreale na summite EÚ – Kanada a už všetci naokolo hovorili, že kanadské „pridružené členstvo“ bolo zrušené. Vraj proti tomu namietali krajiny ako Francúzsko či Nemecko – a to práve vo chvíli, keď si von der Leyenová už „osedlávala metlu“ na cestu cez Atlantik.
Ktosi sa ma dokonca spýtal, či to znamená, že nás vyhodili z Eurovízie. Musel som vysvetľovať, že taký štatút vôbec neexistuje. Zmluvy EÚ poznajú len „dohody o pridružení“. Je to len ďalší z tých marketingových ťahov, ktoré má tak rada von der Leyenová – nevolená šéfka exekutívy EÚ. Podobne ako jej nekonečné reči o jednote, akoby v dobre fungujúcej demokracii nebol nesúhlas v skutočnosti cnosťou.
Alebo ako keď na jednej strane silácky reční o tom, ako treba „zatlačiť“ na Rusko, a zároveň sa chváli tým, že len túto zimu sa na nákup plynu pre Ukrajinu minulo 977 miliónov eur – pričom veľká časť tohto plynu pochádza z Ruska a prúdi cez Maďarsko a Slovensko. EÚ vystaví šek Kyjevu. Kyjev zaplatí Maďarsku a Slovensku, a tie následne zaplatia Moskve.
Títo sprostredkovatelia existujú najmä preto, aby si „kráľovná“ Ursula mohla udržať určitý imidž na verejnosti, zatiaľ čo v zákulisí rieši praktickejšie záležitosti – hoci za cenu oveľa vyšších nákladov pre európskych daňových poplatníkov.
Kanadský premiér Mark Carney si toto divadlo zažil na vlastnej koži, keď sa stredobodom podujatia stala marketingová kampaň Ursuly von der Leyenovej. Bol nútený priznať, že je mu v podstate úplne jedno, ako túto novú spoluprácu nazvú – hlavne že bude na prospech Kanaďanom. Iní lídri EÚ, napríklad nemecký kancelár Friedrich Merz, ju medzitým začali označovať ako „alianciu pre budúcnosť“.
Von der Leyenová však už medzitým pristála v Kanade a ďalej propagovala označenie „pridružené členstvo“. A keď Carney, sediaci po jej boku, tento termín zopakoval, len sa spokojne usmievala. Samozrejme, jediné, čo si z celej tejto záležitosti odnesú intelektuálni trpaslíci, sú špekulácie o tom, či Kanada vstupuje do EÚ, alebo nie. Prezradím vám pointu: nevstupuje. A ani nikdy nevstúpi. Právne je to dokonca nemožné. Tieto hlúpe dohady však odvádzajú pozornosť od toho, čo sa skrýva pod povrchom – a tam sa môže skrývať poriadne tvrdá ruka v zamatovej rukavici.
Ukazuje sa, že niekto už stihol portálu Politico posunúť návrh vyhlásenia o týchto budúcich vzťahoch, datovaný 22. septembrom 2026. Keď odstránime diplomatickú vatu, zostane nám toto:
Obe strany zjavne hľadajú nové trhy, keďže sa snažia diverzifikovať obchod a znížiť závislosť od USA. Fajn. Zdá sa však prinajmenšom hlúpe, aby EÚ žobronila u Kanady o prírodné zdroje – plyn, kovy a nerasty – a zároveň na ne uvalila uhlíkové clá, ktorých náklady nakoniec znášajú európski občania a firmy. Aký má zmysel snažiť sa znížiť ceny zvyšovaním ponuky, keď vzápätí tieto náklady opäť umelo navýšite?
Vy, vtipálci, ste si navyše zlikvidovali vlastný jadrový priemysel, len aby ste (trochu neskoro) zistili, že je to predsa len lepšie než sa spoliehať na uhlie – a následne ste jadro opäť začali propagovať ako budúcnosť čistej energie. Možno teda nie ste práve tí praví na zavádzanie centrálneho plánovania v štýle komunistov.
Technológie sa už aj tak vyvíjajú smerom k väčšej šetrnosti k životnému prostrediu, pričom tieto zlepšenia sa čoraz častejšie stávajú podmienkou pre získanie financií či investícií. Dajte tomu konečne trochu priestoru. Nie každé odvetvie potrebuje, aby mu nad hlavou stál bruselský byrokrat.
Zdá sa tiež, že do svojho plánu zatiahli aj Kanadu – ide o snahu „odkloniť“ ruské prostriedky z aktív zmrazených na Západe. Robia to pod zámienkou obrany Ukrajiny (a vlastnej bezpečnosti), pričom dúfajú, že Rusko to nakoniec prehltne bez väčších problémov. Vďaka tomu totiž nebudú musieť konečný účet predložiť vlastným daňovým poplatníkom. Asi najproblematickejšou časťou je orwellovská časť dohody o digitálnej spolupráci, ktorej cieľom je „posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a suverenity umelej inteligencie, dôveryhodných tokov údajov a digitálnej správy vecí verejných a zosúladiť vznikajúce rámce umelej inteligencie a digitálnej regulácie prostredníctvom statusu pridruženej krajiny pre Kanadu“.
Znamená to, že Kanaďania teraz dostanú aj kráľovnú Uršulu, ktorá im zablokuje bankové účty, keďže všetci budeme prepojení a harmonizovaní v rámci jedného obrovského digitálneho panoptika? Alebo ešte horšie, nejaký robot s umelou inteligenciou? Nie je upokojujúce, že Carneyho vláda sa práve odvolala proti rozhodnutiu federálneho súdu, ktoré odsúdilo vládu jeho predchodcu Justina Trudeaua za protiústavné uplatnenie zákona o núdzových situáciách, ktorý jej umožnil zablokovať bankové účty účastníkov protimandátového hnutia Freedom Convoy z čias Covidu bez súdneho príkazu – a to všetko za trestný čin príliš hlasného trúbenia. Nie je upokojujúce ani to, že Kanada a EÚ už podpísali dohodu o digitálnych „dôverníckych službách“ týkajúcu sa vecí, ako sú vládou kontrolované peňaženky s digitálnou identitou.
Stačí jedno zatrúbenie navyše, jeden „nesprávny“ názor na niektorej zo sociálnych sietí – prepojených so systémom online identifikácie, ktorý sa nám všetkým snažia nanútiť (údajne pod zámienkou, že dospelí musia dokázať, že nie sú deti, ktoré treba chrániť pred pedofilmi na internete) – a jediným stlačením tlačidla sa vám môže zrútiť celý život. Veď Európska komisia pod vedením „kráľovnej“ Ursuly už presne toto robí: uvaľuje sankcie a zmrazuje majetok bez riadneho právneho procesu tým ľuďom, ktorých názory označí za „propagandu“.
A ak práve toto majú na mysli pod pojmom „aliancia pre budúcnosť“, potom Kanaďania – bežní občania tejto krajiny – potrebujú dôkladnú a otvorenú diskusiu o všetkých detailoch a podmienkach, skôr než nás do toho niekto bez nášho vedomia zapojí.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
