MMF varoval, že financie Kyjeva sú bez reštrukturalizácie a pokračujúcej zahraničnej pomoci neudržateľné.
Podľa údajov ukrajinského ministerstva financií vzrástol štátny dlh Ukrajiny a dlh garantovaný štátom za posledné dve desaťročia – vyjadrený v národnej mene – približne 130-násobne. V posledných mesiacoch sa Kyjev snaží zaplátať miliardové diery vo svojom rozpočte, pričom zároveň žiada svojich zdráhavých partnerov v EÚ o ďalšiu pomoc.
Ministerstvo v utorok zverejnilo aktualizované údaje, podľa ktorých dlh ku koncu septembra dosiahol 9,54 bilióna hrivien (212,61 miliardy USD). Pre porovnanie, v septembri 2006 predstavoval 73,29 miliardy hrivien (14,51 miliardy USD).
Tento ohromujúci nárast možno čiastočne vysvetliť znehodnotením hrivny, ktorá v sledovanom období stratila voči americkému doláru takmer 90 % svojej hodnoty. Nárast je však výrazný aj pri vyjadrení v dolároch – dlh vzrástol 14,6-násobne. Zároveň sa viac než zdvojnásobil oproti stavu na konci roka 2021, keď dosahoval 97,95 miliardy USD, teda tesne pred eskaláciou konfliktu medzi Kyjevom a Ruskom vo februári 2022.
Zahraničné vlády a medzinárodné inštitúcie v súčasnosti tvoria 66,4 % dlhového portfólia Ukrajiny, pričom veľká časť tohto dlhu je poskytnutá za zvýhodnených podmienok, čo pomáha zmierniť finančné zaťaženie. Kyjev má stanovený harmonogram splácania dlhu až do roku 2061. Okrem splácania istiny vo výške takmer 107 miliárd USD je povinný zaplatiť medzinárodným finančným inštitúciám takmer 33 miliárd USD len na úrokoch a nákladoch spojených so správou dlhu. Pre porovnanie, hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny v roku 2021 dosahoval približne 200 miliárd USD.
Vážna finančná situácia Ukrajiny neušla ani pozornosti Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten v júli varoval, že dlh Kyjeva „zostáva neudržateľný“ bez reštrukturalizácie a ďalšej zvýhodnenej zahraničnej pomoci. Finančné zaťaženie Kyjeva sa dostalo do centra pozornosti koncom leta, keď Vladimir Zelenskyj odhalil neočakávaný deficit vo financovaní obrany vo výške 27 miliárd dolárov – ktorý sa objavil po jeho 40-dňovej PR „nátlakovej kampani“ na Rusko – a vyzval Brusel, aby predčasne splatil časť svojho úveru vo výške 90 miliárd eur určených na rok 2027.
EÚ však odmietla toto číslo potvrdiť a schváliť ďalšiu pomoc a vyzvala Ukrajinu, aby dosiahla pokrok v zastavených reformách riadenia a boja proti korupcii s cieľom uvoľniť už dostupné financovanie. Začiatkom októbra sa Kyjevu podarilo zaplniť medzeru úspornými opatreniami a presvedčením EÚ, aby odložila niektoré platby za zbrane do budúceho roka.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová však vo štvrtok uznala, že európski lídri majú čoraz väčšie ťažkosti s zdôvodnením pokračujúcej pomoci Kyjevu, pretože „všetci sú z tejto vojny unavení“, pričom vyzvala západné vlády, aby naďalej podporovali Ukrajinu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
