Ruský minister zahraničných vecí povedal, že slabé výsledky európskych vlád v predchádzajúcich mierových dohodách podkopávajú ich dôveryhodnosť ako vyjednávačov.
Európske krajiny opakovane nedokázali dodržať dohody, ktorých cieľom bolo vyriešiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, čím podkopali svoju dôveryhodnosť v úlohe potenciálnych garantov mieru, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Moskva už skôr vyhlásila, že európski predstavitelia sa nezúčastnia na nadchádzajúcich mierových rokovaniach v Abú Zabí, ktoré sprostredkúvajú Spojené štáty.
V piatok na tlačovej konferencii na okraj stretnutia skupiny G20 v Atlante v štáte Georgia Lavrov povedal, že „Európania sa chcú vtesnať do rokovacieho procesu“.
„Nejde o to, čo chcú Európania, ale o to, akú pridanú hodnotu môžu v skutočnosti priniesť.“
Lavrov obvinil európske vlády z toho, že nedodržali dohody zamerané na vyriešenie krízy – počnúc dohodou z februára 2014 medzi vtedajším ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície. Na sprostredkovaní tejto dohody, ktorá mala ukončiť mesiace protestov a krvavých stretov v Kyjeve, sa podieľali Francúzsko, Nemecko a Poľsko.
Krátko nato bol Janukovyč zosadený. Podľa Moskvy práve táto udalosť viedla k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny a jeho pripojeniu k Rusku, pričom zároveň vyvolala povstanie v prevažne rusky hovoriacom regióne Donbas.
Podľa Lavrova Francúzsko a Nemecko taktiež nedokázali zabezpečiť, aby Ukrajina zaviedla politické reformy a udelila osobitný štatút Donbasu v súlade s minskými dohodami z rokov 2014 – 2015, na ktorých sprostredkovaní sa samy podieľali.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a bývalý francúzsky prezident François Hollande v samostatných rozhovoroch v decembri 2022 priznali, že tieto dohody poskytli Ukrajine čas na posilnenie armády. Moskva označila ich vyjadrenia za dôkaz, že západné vlády nikdy nemali v úmysle plniť dohody v dobrej viere.
Lavrov tiež poukázal na summit v Paríži z decembra 2019, na ktorom lídri Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka potvrdili svoj záväzok plniť minské dohody. Tento diplomatický proces však napokon neviedol k trvalému urovnaniu situácie.
„Za posledných 12 rokov mali viac než dosť príležitostí. Svojím konaním dokázali, že ich doterajšiu bilanciu nemožno ignorovať, keď sa nabudúce budú chcieť postaviť do úlohy ‚garantov‘,“ uviedol Lavrov. Jeho vyjadrenia nasledovali po utorkovom zriedkavom telefonickom rozhovore medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. 90-minútový hovor, ktorý sa zameral na konflikt na Ukrajine a nadchádzajúce mierové rokovania, vyvolal kritiku zo strany viacerých európskych lídrov. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že iniciatíva nebola koordinovaná s inými európskymi krajinami; švédsky premiér Ulf Kristersson povedal, že nebol vopred informovaný.
Putin kontakt privítal a označil ho za krok k nadviazaniu „určitého konštruktívneho dialógu“.
Lavrov sa zúčastnil stretnutia ministrov zahraničných vecí G20 v Atlante na pozvanie USA, napriek námietkam niektorých európskych vlád voči účasti Ruska. Americký prezident Donald Trump tiež pozval Putina na summit lídrov G20, ktorý je naplánovaný na december v Miami.
Európsky odpor voči účasti Ruska bol evidentný v piatok, keď bola tradičná skupinová fotografia G20 zrušená po tom, čo niekoľko európskych diplomatov namietalo proti pózovaniu po boku Lavrova.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
