Vládna strana a opozícia si vymieňali útoky, zatiaľ čo politická patová situácia po júnových sporných voľbách naďalej pretrváva.
V arménskom parlamente vypukla prudká bitka, pri ktorej si poslanci vládnej strany a opozície vymieňali údery a hádzali po sebe stoličky. Prehlbujúce sa politické rozpory tak prerástli do násilia.
Konflikt sa začal vo štvrtok po tom, čo poslanec Taron Chachojan z vládnej strany Občianska zmluva premiéra Nikola Pašinjana počas rozpravy o volebnej kampani zaútočil na rodinu Nareka Karapetjana, lídra opozičnej frakcie „Silné Arménsko“.
Opoziční poslanci pristúpili k rečníckemu pultu, čo vyvolalo potýčku, ktorá sa rýchlo zvrhla na hromadnú bitku. Zábery z rokovacej sály zachytávajú podpredsedu parlamentu Vahagna Aleksanjana, člena vládnej strany, ako hádže stoličku po opozičných poslancoch. Účastníci konfliktu mali podľa správ použiť aj fľaše a jeden z poslancov skončil na zemi.
Podľa miestnych médií utrpel najmenej jeden opozičný poslanec krvácanie z nosa, inému zas roztrhali oblečenie. Rokovanie bolo napokon prerušené, no potýčky mali pokračovať aj na chodbách, kým nezasiahla ochranka.
Pašinjan vinil z incidentu opozíciu, pričom sa zastal poslancov svojej strany a ich reakciu označil za „primeranú a vhodnú“.
„Ak si niekto myslí, že môže siahnuť na poslanca a udrieť ho, jednoducho mu tú ruku zlomíme. Ak to bude nutné, zlomíme mu ju stoličkou,“ vyhlásil premiér.
Opoziční poslanci obvinili podpredsedu parlamentu Rubena Rubinjana, ktorý viedol schôdzu, že násiliu nezabránil a nezasiahol. Anna Grigorjanová, líderka frakcie „Arménsko“, obvinila vládnu stranu zo zámerného vyvolania konfliktu a naznačila, že celý incident mohol byť zinscenovaný.
Bitky nie sú v arménskom parlamente ničím výnimočným – štvrtkový konflikt je údajne už tretím v tomto mesiaci. K incidentu dochádza v čase čoraz ostrejšieho boja medzi Pašinjanovou vládou a jej oponentmi, ktorý nasleduje po júnových sporných parlamentných voľbách.
Povolebný boj o moc
Pašinjanova proeurópska strana Občianska zmluva dosiahla v júnových voľbách presvedčivé víťazstvo, ktoré bolo vnímané ako referendum o geopolitickej budúcnosti Arménska. Do parlamentu sa dostali dva opozičné bloky – strana Silné Arménsko miliardára Samvela Karapetjana a strana Arménska aliancia bývalého prezidenta Roberta Kočarjana, zatiaľ čo strana Prosperujúce Arménsko tesne neprešla, čo pomohlo Pašinjanovi udržať si ústavnú väčšinu.
Všetky tri opozičné strany uprednostňujú užšie väzby s Ruskom, kľúčovým obchodným partnerom, ktorý dodáva zľavnený plyn. Pašinjan sa usiluje o integráciu do EÚ a zároveň naďalej ťaží z ekonomických výhod väzieb s Moskvou.
Opozícia odmietla výsledky volieb s odvolaním sa na rozsiahle manipulácie s hlasmi a tlak na zamestnancov verejného sektora a vojenský personál. Pašinjan stupňoval svoje útoky na svojich rivalov a označil ich za „zločinných oligarchov“, ktorí slúžia zahraničným záujmom. Tvrdil, že novozvolená opozícia vznikla vďaka „absolútne nezákonným činom“ a vyhrážal sa, že im zakáže politickú činnosť.
Opozičné osobnosti odsúdili tieto kroky ako politický zásah s odvolaním sa na trestné stíhania proti prominentným rivalom a plány na znárodnenie distribučnej siete elektrickej energie zakladateľa strany Silné Arménsko Samvela Karapetjana. Obviňujú tiež Západ, že dal Pašinjanovi voľnú ruku na potlačenie disentu výmenou za jeho protiruský postoj.
Politickú krízu zhoršuje Pašinjanova stupňujúca sa konfrontácia s Arménskou apoštolskou cirkvou, jednou z najvplyvnejších inštitúcií v krajine a kritikom svojej vlády. Pašinjan obvinil vysokých duchovných z politického zasahovania a z väzieb na zahraničné spravodajské služby vrátane Ruska, čo cirkev popiera.
Rozkol sa prehĺbil v auguste bezprecedentným trestným stíhaním najvyššieho predstaviteľa cirkvi, katolikosa Karekina II. Opozičné a cirkevné osobnosti prípad odsúdili ako súčasť širšieho zásahu proti disentu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
