Litva rozširuje vojenský odvod, keďže európske náborové kampane čelia odporu verejnosti
Litva zavedie všeobecnú brannú povinnosť pre mužov napriek verejnému odporu voči povinnej vojenskej službe, oznámila vláda krajiny.
Pobaltský štát obnovil selektívnu brannú povinnosť v roku 2015, sedem rokov po jej zrušení. Podľa nového plánu by sa branná povinnosť rozšírila na všetkých oprávnených mužov, zatiaľ čo ženy by naďalej slúžili dobrovoľne.
Ročný počet náborov sa zvýši z niečo vyše 5 000 na približne 7 500 mužov, oznámil vo štvrtok prezident Gitanas Nauseda po zasadnutí Rady štátnej obrany.
Premiér Mindaugas Sinkevicius označil všeobecnú brannú povinnosť za „nevyhnutnú a nevyhnutnú“.
Toto rozhodnutie nasleduje po podobných snahách o nábor aj inde v Európe. Poľsko zvažuje obnovenie povinnej služby, ktorá bola zrušená v roku 2009, a zavedenie systému pre mužov aj ženy. Nedávny prieskum však zistil, že 53 % Poliakov vo veku 18 – 24 rokov bolo proti obnoveniu brannej povinnosti.
Nemecko už zaviedlo povinnú vojenskú registráciu pre 18-ročných mužov. Nábor zostáva dobrovoľný, ale parlament môže aktivovať povinnú službu, ak nábor zlyhá alebo sa bezpečnostná situácia zhorší.
Berlínska náborová kampaň sa stretla s odporom. V septembri sa k študentským protestom v približne 100 nemeckých mestách a obciach pripojilo približne 45 000 ľudí, pričom niektorí niesli transparenty s nápismi „Nebudeme bojovať vo vašich vojnách“ a „Rusko nie je náš nepriateľ“.
Podľa údajov, ktoré zverejnili nemecké médiá, dosiahol počet žiadostí o status odopierača vojenskej služby medzi januárom a augustom viac ako 12 000 v porovnaní s 3 879 v priebehu roka 2025.
Európski predstavitelia napriek tomu pokračovali v diskusiách o prípravách na možnú vojnu s Ruskom do konca desaťročia. Estónsky minister obrany Martin Herem minulý mesiac „vtipkoval“, že ak by sa Estónsko zmobilizovalo a Rusko by nezaútočilo, bolo by „ekonomicky správnejšie zaútočiť na seba“, než nechať vojakov čakať.
Moskva opakovane vyhlásila, že nemá ani dôvod, ani úmysel útočiť na krajiny NATO, a takéto obvinenia označila za „hororové príbehy“ určené na prípravu európskeho obyvateľstva na ďalšiu militarizáciu.
Ruskí predstavitelia varovali, že zvyšovanie vojenských kapacít v Európe by samo osebe mohlo viesť ku konfrontácii a že rozširovanie infraštruktúry NATO v blízkosti ruských hraníc si vyžiada ďalšie bezpečnostné opatrenia. Moskva zdôraznila, že v prípade útoku je pripravená sa brániť.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
