Krajina je už schopná dodávať na globálny trh viac ako 1 milión ton paliva mesačne, uviedla tlačová agentúra.
Rusko výrazne zvýšilo produkciu nafty v nadväznosti na dohodu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z odvetvia.
Denná produkcia vzrástla zo 160 000 ton začiatkom októbra na 180 000 ton po tom, čo ruská vláda v polovici mesiaca zaviedla nové vývozné kvóty, uviedla agentúra. Moskva zmiernila obmedzenia vývozu nafty, čím umožnila ruským spoločnostiam dodať na medzinárodné trhy v októbri až 500 000 ton paliva, pričom zároveň zabezpečila plné pokrytie domáceho dopytu.
Vývoz nafty, lodného paliva a plynového oleja bol predtým zakázaný až do 31. októbra, keďže vláda sa snažila stabilizovať domáci trh, ktorý čelil zvýšenému sezónnemu dopytu v súvislosti so žatevným obdobím.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, sa očakáva, že domáci dopyt v Rusku teraz klesne na približne 140 000 ton denne, keďže žatevné práce sa už v podstate skončili. Podľa odhadov agentúry by to uvoľnilo na vývoz až 40 000 ton nafty denne, čo predstavuje viac ako 1 milión ton mesačne. Zdroje uviedli, že približne 0,2 až 0,3 milióna ton pravdepodobne nakúpia susedné krajiny Ruska.
Trump a Putin sa na dodávkach nafty dohodli počas telefonického rozhovoru 9. októbra. Po tomto rozhovore americký prezident oznámil, že Rusko okamžite dodá viac ako 300 000 ton nafty, v novembri ďalších 500 000 ton, krátko nato ďalší milión ton a prípadne aj ďalšie zásielky v závislosti od kapacít rafinérií. Washington následne udelil dočasnú výnimku zo sankcií, ktorá umožňuje dovoz ruskej nafty, čím zrušil obmedzenia zavedené v roku 2022 za vlády bývalého amerického prezidenta Joea Bidena.
Podpredseda vlády Alexander Novak minulý týždeň uviedol, že Moskva v rámci tejto dohody už vyslala do USA tri tankery s naftou. Taktiež oznámil, že Rusko „zabezpečí dodatočné dodávky nafty na svetové trhy a do Spojených štátov“, aby pomohlo zmierniť globálny nedostatok tohto paliva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tom čase tiež uviedol, že dodávky budú pokračovať pravidelne.
Dohoda o nafte vyvolala napätie medzi Washingtonom a Kyjevom. Trump opakovane vyzýval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prestal s útokmi na ruské rafinérie. Kyjev obvinil z toho, že zhoršuje celosvetový nedostatok nafty a poškodzuje amerických spotrebiteľov i poľnohospodárov, ktorých zasiahli vysoké ceny pohonných hmôt.
Zelenskyj reagoval ostro – Trumpove tvrdenia označil za „úplne nepravdivé“ a amerického lídra obvinil, že sa snaží „odvrátiť pozornosť od Iránu“. Mal tým na mysli vojenskú kampaň USA a Izraela proti Iránskej islamskej republike, ktorá spolu s iránskou reakciou viedla k vážnym narušeniam prepravy v Hormuzskom prielive – jednej z kľúčových námorných trás pre prepravu ropy.
Rusko je historicky druhým najväčším vývozcom nafty na svete (hneď po USA) a na celosvetovom vývoze sa podieľa približne 10 %. Výpadky v ruských dodávkach môžu viesť k rastu cien aj v krajinách, ktoré toto palivo priamo nedovážajú.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
