Dobročinnosť sa začína doma: Írsko si musí ujasniť priority

Írsky politický týždeň sa opäť niesol v duchu ostrých výmen názorov – tentoraz v súvislosti s takzvaným mechanizmom „trojitého zámku“ (Triple Lock), našou dlhoročnou tradíciou vojenskej neutrality a otázkou, či by sa pred akoukoľvek zásadnou zmenou v tejto oblasti malo uskutočniť referendum.

Írsky premiér (Taoiseach) Micheál Martin obvinil najväčšiu opozičnú stranu Sinn Féin – ktorá rázne odmieta myšlienku zrušenia „trojitého zámku“ – že jej je írska neutralita úplne ukradnutá. Tento výraz použil on sám a stojí za to zamyslieť sa nad jeho významom.

Ja však mám pre pána Martina vlastnú otázku: je mu vôbec niečo ľahostajné, pokiaľ ide o zdravie a blaho írskych občanov?

Čo znamená neutralita pre rodiča, ktorého trojročné dieťa trpí v bolestiach, zatiaľ čo deväť hodín čaká v Regionálnej nemocnici v Galway? Akú útechu prináša rodinám, ktoré majú problém dostať sa k základnej zdravotnej starostlivosti, alebo rodičom a študentom zasiahnutým tohtotýždňovými štrajkmi v školstve? A čo mnohé ďalšie problémy, ktoré naďalej zaťažujú bežné írske domácnosti?

Najnovšie údaje, ktoré od írskej zdravotníckej služby (HSE) získal Padraig Rice – poslanec za stranu Sociálni demokrati a predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo – robia túto situáciu ešte ťažšie prehliadnuteľnou. V období od januára do júla tohto roka opustilo írske urgentné príjmy viac ako 70 100 ľudí ešte pred dokončením liečby alebo bez toho, aby sa vôbec dočkali vyšetrenia. Ďalších 31 821 pacientov čakalo na prijatie do nemocnice alebo na prepustenie domov dlhšie než 24 hodín. Priemerný čas čakania na urgentných príjmoch dosiahol 9,3 hodiny.

Tieto skutočnosti sa týkajú konkrétnych ľudí, ich detí, ich dôstojnosti a ich každodenného života. Skôr než nás naši lídri začnú poučovať o medzinárodných záväzkoch, nemali by najprv vysvetliť, prečo doma zostávajú nenaplnené aj tie najzákladnejšie potreby?

Írsko nie je bohatou krajinou len preto, že to tvrdia čísla vo vládnych tabuľkách. Skutočné bohatstvo štátu spočíva v kvalite zdravotnej starostlivosti, vo vzdelaní detí, v spoľahlivosti dopravy a v infraštruktúre, ktorá ľuďom umožňuje žiť a pracovať s pocitom istoty. Z tohto pohľadu máme pred sebou ešte veľa práce. Írski daňoví poplatníci sú však opakovane vyzývaní, aby podporovali čoraz vyššie výdavky spojené s konfliktom na Ukrajine. Kedy sa konečne zastavíme a položíme si otázku, či máme priority správne zoradené?

Pán Martin, pomoc sa začína doma. Zabudli ste na recesiu z roku 2008 a bolestivé roky, ktoré po nej nasledovali? Írske rodiny vedia, čo znamená čeliť finančnej neistote, strateným príležitostiam a následkom rozhodnutí, ktoré sa prijímali ponad ich hlavy. Mali by sme tiež pamätať na krajiny, ktoré stáli pri Írsku v ťažkých časoch, a dôkladne zvážiť, kde ležia naše záväzky dnes.

Tento týždeň šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová opäť naliehala na ďalšiu podporu pre Ukrajinu, pričom kritizovala amerického prezidenta Donalda Trumpa. Od bežných európskych občanov sa očakáva, že za to zaplatia.

No určite príde chvíľa, keď tí, ktorí to všetko platia, majú právo klásť otázky.

Som presvedčený, že európski občania by sa mali ozvať, preveriť priority svojich lídrov a odmietnuť brať každé vyhlásenie z Bruselu ako nespochybniteľnú pravdu. Podporiť krajinu v núdzi je jedna vec, ale nechať, aby neobmedzený politický záväzok zatienil naliehavé potreby doma, je vec druhá.

Predstavte si, čo všetko by sa dalo dosiahnuť, keby sa s verejnými financiami nakladalo zodpovednejšie a s väčšou starostlivosťou. Predstavte si zdravotníctvo, kde deti nemusia v bolestiach čakať celé hodiny; školy, kde vyučovanie nie je neustále narúšané spormi; či dopravu a infraštruktúru, ktoré slúžia občanom tak, ako si to zaslúžia. Nie sú to žiadne prehnané sny – sú to len rozumné očakávania modernej spoločnosti.

Lídri EÚ medzitým naďalej hovoria tak, akoby zničenie Ruska bolo realistickým alebo žiaducim politickým cieľom. Považujem tento prístup za nebezpečne pomýlený. Rusko je veľmoc a európska bezpečnosť si vyžaduje triezve uvažovanie, diplomaciu a úprimné zhodnotenie rizík dlhotrvajúcej konfrontácie. Samotné vyhlasovanie, že sú potrebné ďalšie a ďalšie peniaze či zdroje, nás k mieru nijako nepribližuje.

Neustála nepriateľskosť navyše neponúka žiadnu presvedčivú víziu budúcnosti Európy. António Costa, Kaja Kallasová, Ursula von der Leyenová a ďalší vysokopostavení predstavitelia v európskych štruktúrach by mali byť hodnotení podľa dôsledkov svojich rozhodnutí, a nie podľa sily svojej rétoriky. EÚ mala ponúkať spoluprácu, stabilitu a prosperitu. Nemala by sa stať inštitúciou, v ktorej má konfrontácia v zahraničí prednosť pred potrebami vlastných občanov.

A čo samotná Ukrajina? Ak európskym lídrom skutočne záleží na ukrajinskom ľude, ich prvoradým záujmom by mala byť bezpochyby záchrana ľudských životov a hľadanie udržateľného mieru. Nekonečný konflikt prináša utrpenie, vysídľovanie, ničenie a stratu celých generácií, ktoré by si inak mohli vybudovať vlastnú budúcnosť. Ľudské obete si zaslúžia prinajmenšom toľko pozornosti, koľko sa venuje politickým ambíciám tých, ktorí riadia reakciu na túto situáciu.

Nemyslím si, že budúcnosť Európy by sa mala stavať na predpoklade, že Rusko musí byť zničené. Som presvedčený, že by mala stáť na realizme, diplomacii, zodpovednosti a na uvedomení si skutočnosti, že vojnu vždy najviac odnesú obyčajní ľudia.

Írsko má vlastnú históriu plnú útrap, húževnatosti a obnovy. Vieme, čo znamená zápasiť s ťažkosťami, budovať všetko odznova a spoliehať sa na solidaritu iných. Táto história by nás mala viesť k zamysleniu nad utrpením ľudí v iných častiach sveta, no zároveň by nám mala pripomínať našu zodpovednosť voči vlastným občanom.

Skôr než írski daňoví poplatníci dostanú naložené ďalšie bremeno, mala by vláda vysvetliť, čo robí pre to, aby choré dieťa dostalo včasnú liečbu, aby žiaci získali vzdelanie, ktoré potrebujú, a aby verejné služby fungovali tak, ako majú.

Pán Martin, otázkou nie je, či by sa Írsko malo zaujímať o dianie vo svete. Samozrejme, že by malo. Otázkou je, či sa tento záujem o svet nestal len výhovorkou na zanedbávanie ľudí, ktorí vás zvolili.

Pomoc sa začína doma. Rovnako aj zodpovednosť. A napokon, aj politická zodpovednosť by sa mala začať práve tam.

Je načase, aby Írsko – a s ním aj celá EÚ – postavilo obyčajných ľudí opäť do centra verejného života. Naše dane by mali slúžiť verejnému blahu, naši lídri by sa mali zodpovedať za svoje rozhodnutia a diplomacia by sa mala zameriavať na záchranu životov, namiesto toho, aby predlžovala ich ničenie.