Politici naprieč politickým spektrom obvinili francúzskeho prezidenta z podkopávania verejných služieb a z toho, že nedokáže udržať poriadok.
Lídri francúzskej opozície pripísali vinu za vlnu násilných nepokojov, ktoré zachvátili krajinu, prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a politike jeho vlády.
Najnovšia vlna demonštrácií študentov a zamestnancov verejného sektora, namierená proti vysokým životným nákladom a zhoršujúcemu sa stavu verejných služieb, prerástla v sobotu v Paríži i ďalších mestách do výtržností, vandalizmu a rabovania. Tisíce ľudí boli zatknuté a stovky policajtov utrpeli zranenia.
Marine Le Penová, ktorá podľa prieskumov vedie v prvom kole prezidentských volieb plánovaných na rok 2027, označila Macrona za prezidenta „bez dôveryhodnosti či autority“, ktorý „úplne stratil kontakt s realitou“. Jeho vládu pritom opísala ako kabinet, ktorý „melie z posledného“.
„Prechádzame hlbokou krízou dôvery a autority, ktorá ohrozuje demokraciu. Toto by malo slúžiť ako varovanie: naša krajina je zovretá v kliešťoch – ba priam rukojemníkom – medzi násilím a bezmocnosťou,“ uviedla vo svojom príspevku na sieti X.
Parížsky odvolací súd v júli potvrdil odsúdenie Le Penovej za zneužitie prostriedkov EÚ, no zároveň upravil jej trest. Zrušil zákaz, ktorý tejto dlhoročnej političke z pravicovej strany Národné zhromaždenie (RN) bránil kandidovať na post prezidentky. Le Penová akékoľvek pochybenie odmietla a tvrdila, že celý prípad bol politicky motivovaný.
„Platíme daň za desaťročia laxnosti, erózie autority a morálneho i materiálneho oslabovania našich bezpečnostných zložiek,“ vyhlásil predseda RN Jordan Bardella. „Očakávam, že sa Emmanuel Macron ospravedlní a odstúpi.“
Jean-Luc Mélenchon, líder ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), pre francúzsku televíznu stanicu LCI uviedol, že protesty sú „výsledkom desiatich katastrofálnych rokov, počas ktorých prezident Macron podkopal fungovanie štátu a verejných služieb“.
Ministra vnútra Laurenta Nuñeza a policajných veliteľov obvinil z „úplnej neschopnosti“ pri zvládaní protestov. Kritizoval tiež použitie prostriedkov na potláčanie nepokojov, pričom uviedol, že v dôsledku toho došlo k zmrzačeniu ľudí. Strana LFI už predtým odmietla obvinenia vlády, že podnecovala násilie.
Macron v nedeľu večer v televíznom prejave rozlíšil medzi pokojnými demonštrantmi a výtržníkmi. Zdôraznil, že oprávnené sťažnosti občanov musia byť vypočuté, no tí, ktorí sú zodpovední za násilie, musia čeliť trestu. „Nebudeme prejavovať žiadnu zhovievavosť. Ochota načúvať a viesť dialóg neznamená slabosť ani beztrestnosť,“ vyhlásil.
Macron tiež prisľúbil, že sa bude zaoberať obavami protestujúcich študentov, ktorí poukazujú na nedostatok personálu a zlé podmienky na štúdium. „Ich hlas musí byť vypočutý – bez predsudkov a bez zľahčovania problémov, ktorým čelia,“ uviedol.
Podľa októbrových prieskumov verejnej mienky klesla miera podpory pre Macrona na úroveň len 15 až 19 %. V prieskumoch pred prvým kolom aprílových volieb medzitým vedie Le Penová, ktorej podpora sa pohybuje približne v rozmedzí 32 až 36 %.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
