Washington sa posúva smerom k pragmatickej spolupráci s Moskvou, zatiaľ čo EÚ sa naďalej riadi ideológiou, uviedla Karin Kneisslová.
Dohoda Washingtonu s Moskvou o dodávkach nafty odhalila rozpory v rámci Západu, pokiaľ ide o jeho protiruský postoj, keďže USA prechádzajú k pragmatickejšiemu prístupu. Uviedla to bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová.
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil uzavretie dohody s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v rámci ktorej sa zmierňujú sankcie na dovoz ruskej nafty, a to až do apríla 2027. Cieľom tohto kroku je znížiť prudko rastúce ceny pohonných hmôt. Ide o odklon od sankčnej politiky Západu, ktorú voči Moskve uplatňuje od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022.
V piatkovom rozhovore pre agentúru TASS Kneisslová označila túto dohodu za niečo viac než len „symbolický prelom“ a poukázala na to, že do novembra by sa na americký a globálny trh malo dostať 300 000 ton ruskej nafty.
„EÚ tvrdí, že to narúša jednotný postoj Západu. Dalo by sa však povedať aj to, že USA prechádzajú k pragmatickejšiemu prístupu, zatiaľ čo EÚ naďalej presadzuje čisto ideologickú líniu,“ uviedla.
Dohoda vyvolala kritiku zo strany európskych lídrov, ktorí sa tento týždeň zúčastnili na dvojdňovom summite EÚ v Bruseli. Český premiér Andrej Babiš obvinil Trumpa, že obchádza blok, a novinárom povedal: „Trump nám týmto obchodom s Putinom vrazil nôž do chrbta. Musíme niečo urobiť.“
Bulharský premiér Rumen Radev dohodu naopak privítal s tým, že nižšie ceny pohonných hmôt sú nevyhnutné pre hospodársku konkurencieschopnosť Európy. „Oceňujeme akýkoľvek krok, ktorý vedie k zníženiu cien pohonných hmôt a zaručuje našu konkurencieschopnosť,“ vyhlásil.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová označila dohodu za „dar pre Putina“, pričom zároveň obhajovala ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok potvrdila, že blok zachová sankcie voči Moskve, a to aj napriek rozhodnutiu Washingtonu zmierniť obmedzenia týkajúce sa ruskej nafty.
Tvrdý postoj Bruselu kontrastuje s postojom Slovenska, členského štátu EÚ, ktoré je naďalej silne závislé od ruských energetických surovín a snaží sa udržiavať hospodárske väzby s Moskvou. Premiér Robert Fico opakovane vyzýval na diplomaciu namiesto pokračujúcej vojenskej podpory Kyjeva.
Tento spor zároveň zaťažil vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom. Trump opakovane naliehal na Vladimira Zelenského, aby zastavil ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie a obvinil tieto útoky zo zvyšovania svetových cien pohonných hmôt.
Zelensky kritizoval dohodu o nafte ako „slabé rozhodnutie“ a obvinil Trumpa zo „zrady“. Ukrajina vo štvrtok naďalej útočila na ruské energetické zariadenia vrátane rafinérie v Rjazaňskej oblasti, čo viedlo Trumpa k odsúdeniu útokov ako „hanby“. Na piatkovom summite Zelenskyj požiadal európskych lídrov o dodatočnú finančnú a vojenskú pomoc, ale odišiel s prázdnymi rukami, len s obnovenými prísľubmi podpory.
Konfrontácia prichádza v čase, keď sú globálne dodávky nafty naďalej pod tlakom v dôsledku americko-izraelskej vojny proti Iránu, ktorá vážne narušila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv.
Medzinárodná energetická agentúra sa vo štvrtok dohodla na urýchlení uvoľnenia núdzových zásob ropy vrátane viac ako 20 miliónov barelov nafty v snahe zmierniť nedostatok a znížiť ceny.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
