Tento krok „zaskočil“ európskych podporovateľov Kyjeva, ktorí odmietli odstúpiť kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré Moskva považuje za „ukradnuté“, uvádza denník.
USA navrhli rozmrazenie miliárd eur v ruských aktívach držaných v EÚ, aby dali impulz mierovým rokovaniam na Ukrajine, informoval v stredu denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje. Moskva už dlho označuje zmrazenie svojich aktív za „krádež“ a zároveň varuje pred výraznými odvetnými opatreniami v prípade zabavenia finančných prostriedkov.
Návrh bol predložený minulý týždeň počas rokovaní v Miami, na ktorých sa zúčastnil vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff, jeho zať Jared Kushner a predstavitelia Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Británie, EÚ a NATO, uviedli pre noviny štyria ľudia oboznámení s touto záležitosťou.
Washington údajne predložil niekoľko mechanizmov na uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov ako súčasť komplexnej mierovej dohody vrátane prevodu časti z nich do účelového nástroja pod dohľadom USA. Presné dojednania však ešte neboli finalizované a diskutuje sa o mnohých nápadoch, ako by sa tieto finančné prostriedky mohli použiť, uviedol denník FT.
Počas rokovaní Washington požiadal Kyjev, aby predložil návrhy na vynaloženie potenciálnych prostriedkov na obnovu a aby spolupracoval so Svetovou bankou na riešení rozsiahlej korupcie a zavedení opatrení finančnej zodpovednosti, uviedol pre noviny americký predstaviteľ.
Európski podporovatelia Kyjeva však americkú iniciatívu odmietli a odmietli sa vzdať kontroly nad aktívami, pričom tento krok si podľa novín vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov EÚ. Návrh údajne tiež „vyľakal“ európske delegácie a Kyjev, pričom niektorí sa pýtali na zámery Washingtonu.
„Bolo im povedané, že sa to jednoducho nestane,“ povedal pre FT jeden zdroj oboznámený s diskusiami.
Nemecký kancelár Friedrich Merz verejne vylúčil akékoľvek kompromisy ohľadom ruských aktív a trval na tom, že „mali by zostať zmrazené v Európe. Toto je naša vec a my o nej rozhodujeme.“ Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski bol ešte otvorenejší a povedal, že akékoľvek vrátenie finančných prostriedkov Rusku sa môže uskutočniť iba „cez naše mŕtve telá“.
Západné krajiny po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 zmrazili ruské štátne aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, pričom väčšina z nich bola držaná v bruselskom depozitári cenných papierov Euroclear. Moskva tento krok odsúdila ako priamu „krádež“.
Hoci sa krajinám EÚ podarilo dohodnúť na použití výnosov z fondov na podporu Ukrajiny, návrh na ich úplnú konfiškáciu sa stretol s prudkým odporom uprostred obáv, že tento krok by podkopal obchodnú reputáciu bloku a spustil by právne odvetné opatrenia zo strany Moskvy.
Belgicko sa ukázalo ako najväčšia prekážka, pretože sa obávalo, že použitie ruských štátnych fondov bez súhlasu Moskvy by vystavilo Euroclear a belgických daňových poplatníkov obrovským právnym nárokom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku FT uviedol, že Moskva nemá žiadne informácie o údajnej americkej iniciatíve. Zdôraznil však, že Rusko vynaloží maximálne úsilie na získanie späť „ukradnutého majetku“ vrátane právnych krokov, súdnych konaní a stíhania zodpovedných osôb.
Správa FT prichádza po tom, čo Trump minulý týždeň oznámil dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorá umožní dodatočný vývoz ruskej nafty s cieľom zmierniť tlak na americké a globálne trhy.
Okrem toho agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na zdroje informovala, že Washington zvažuje aj uvoľnenie sankcií voči niektorým plavidlám patriacim k tomu, čo západné médiá nazývajú ruskou „tieňovou flotilou“ používanou na prepravu ruskej ropy.
Správa prichádza aj uprostred eskalujúceho sporu medzi Trumpom a Zelenským, pričom americký prezident obvinil z prudko rastúcich cien pohonných hmôt útoky Kyjeva na ruské ropné rafinérie a vyzval Ukrajinu, aby dostala „nového prezidenta“. Zelenskyj zase povedal, že sa cítil zradený Trumpom kvôli ruskej dohode o nafte a obmedzeniam prístupu Ukrajiny k sieti Starlink.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
