„Na prvý pohľad sa môže zdať, že samosprávy si v budúcom roku polepšia, pretože rozpočet počíta s nárastom ich príjmov približne o 160 miliónov eur. Ak sa však pozrieme na druhú stranu rozpočtu, zistíme, že výdavky miest a obcí na tovary a služby majú narásť približne o 178 miliónov eur,“ uviedol Božik. Samotný nárast príjmov teda podľa neho nemusí pokryť ani zvýšené prevádzkové náklady.
K tomu treba podľa Božika pripočítať ďalšie výpadky príjmov, ktoré samosprávy pociťujú v dôsledku rozhodnutí štátu. Podľa odhadov ZMOS ide o tieto sumy – približne 420 miliónov eur v súvislosti s daňovými bonusmi a ich dosahom na príjmy samospráv, približne 55 miliónov eur v dôsledku asignácie dane určenej na podporu našich rodičov v seniorskom veku a zhruba 150 miliónov eur v dôsledku konsolidačných opatrení. „Keď tieto položky spočítame, dostávame sa k sume presahujúcej 600 miliónov eur, ktoré by inak mohli byť súčasťou rozpočtov miest a obcí. Ide o významné finančné prostriedky, ktoré samosprávy potrebujú na zabezpečenie verejných služieb, údržbu majetku, opravy ciest, rozvoj infraštruktúry a každodenné fungovanie miest a obcí,“ uviedol predseda ZMOS.
ZMOS rozumie tomu, že štát potrebuje pomáhať ľuďom a riešiť ich sociálnu situáciu. Samosprávy túto potrebu nespochybňujú. „Zároveň však musíme otvorene povedať, že každé rozhodnutie štátu, ktoré znižuje príjmy samospráv, má svoje dôsledky na úrovni konkrétneho mesta a obce,“ povedal Božik.
Vážnou otázkou je podľa ZMOS-u rast platov zamestnancov. „Avizované zvýšenie platov o 8,4 percenta predstavuje pre mestá a obce ďalšiu významnú finančnú záťaž. Podľa našich odhadov môže ísť v druhom polroku o dodatočné náklady približne 110 miliónov eur. V ďalšom roku sa kumulatívny dosah môže zvýšiť na viac ako 220 miliónov eur. Mnohé samosprávy nemajú vytvorené dostatočné finančné rezervy, aby takéto zvýšenie dokázali zvládnuť bez obmedzenia iných služieb,“ skonštatoval Božik. Ako dodal, ak má štát rozhodovať o raste platov, musí sa zároveň viesť otvorená diskusia o tom, ako zabezpečiť finančné krytie týchto rozhodnutí.
Znepokojenie podľa ZMOS vyvoláva aj vývoj verejného dlhu a celková finančná kondícia SR. ZMOS preto žiada, aby sa v nasledujúcich rokoch začala diskusia o zmene financovania územnej samosprávy.
„Naším cieľom nie je prenášať zodpovednosť na štát ani spochybňovať potrebu konsolidácie. Naším cieľom je dosiahnuť, aby sa konsolidácia a prijímané opatrenia neopierali o oslabovanie samospráv, ktoré sú občanom najbližšie a zabezpečujú veľkú časť každodenných verejných služieb,“ dodal Božik.
Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu (14. 10.) zákon o štátnom rozpočte na rok 2027. Deficit má budúci rok dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bude viac ako tohtoročných očakávaných 4,4 % HDP.
Zdroj feed teraz.sk
