Sen teoretizujúcich opozičníkov o ich vytúženom antihumánnom vyrovnanom štátnom rozpočte na budúci rok, ktorý by v duchu neslávne známeho receptu na Ódorovsko-Šimečkovský „Veľký Tresk“ šmahom nekresťansky nemilosrdnej ruky spauperizoval z večera do rána dve tretiny Slovákov a Sloveniek, komplet aj s ich rodinami, je v našich podmienkach z mnohých objektívnych príčin nereálny.
Nakoniec, ako väčšina iných snov a vecí v ľudskom živote, nenahovárajme si, lebo všeličo by človek chcel, ale mať to z rôznych dôvodov jednoducho nemôže. Ak pravda nechce po nociach vyhadzovať do povetria dedinské bankomaty. Slovensko, akokoľvek máme tento útulný kút zemegule radi pre jeho krásu, sme naň hrdí a nevymenili by sme ho za nič na svete, bohužiaľ nie je na prírodné zdroje bohaté Nórsko. Obávané Vikingovské kráľovstvo, rozoklanými fjordmi obloženého Nórska, sa doslova „topí v rope“ a rozprávkový blahobyt jeho veľkorysého sociálneho štátu je postavený z najväčšej časti na čiernom zlate. Rovnako nie sme ani arabský polostrov, ktorý má tej islamskej ropy tiež dosť. Bratské Rusko je dokonca zakázané čo i len spomínať…. Naša ropa je v smiešnom množstve iba pod piesčitou pôdou na kapustu bohatého Záhoria, ak tam ešte tá ropa vôbec je a niekto ju medzičasom nešmajzol do vlastnej pivnice. Aj to jej je na Záhorí iba v objeme demižónov alebo bandasiek. No a ropný prameň v slávnej kysuckej obci Korňa má tej ropy sotva na večerné zapálenie lampy na priedomí rázovitej drevenice.
Ďalšia nepríjemná vec, my sme tu už na Slovensku tak zmľandravení a chorľaví, že tých Ficových a Kaliňákových nemocníc, nových aj tých zrekonštruovaných, potrebujeme ako soľ po celom našom uvedomelom členskom štáte EÚ a NATO. Faktom totiž je, a nik ma nepresvedčí o opaku, že za ostatné desaťročia našej slávnej demokracie západného typu sme sa stali tak neuveriteľne náchylní na všakovaké nové alebo v minulosti zriedkavé choroby, že pomaly viac maródujeme než by sme sa tešili akému-takému zdraviu.
Za môjho bezstarostného detstva na našej základnej škole v idylických šesťdesiatych rokoch minulého storočia napríklad nebol na celej ZDŠ pod obrazmi komunistického prezidenta Antonína Novotného jediný žiačik, ktorý by mal astmu, trpel by alergiou alebo cukrovkou. Tie choroby vtedy nejako záhadne neexistovali. Nikto nenosil v školskej aktovke inhalačný sprej na sťažené dýchanie alebo akútny astmatický záchvat. Iba jeden jediný spolužiak bol pre vrodenú srdcovú chorobu čiastočne oslobodený z telocviku, ale nikto viac! A dnes? Pomaly každá trieda ľudovej školy potrebuje ešte aj osobitného psychológa a psychoterapeuta lebo deti trpia aj všelijakými prečudesnými psychickými poruchami a sú na tom s nervami neraz horšie než nejeden starý, životom ostrieľaný senior, ktorý sa narodil v časoch, kedy sa v potravinách nenachádzalo toľko chemikálií a chladnička v dome alebo byte bola zriedkavosťou. A ešte dávnejšie, za čias našich teflónovo odolných pradedov, boli aj tie naše ružolíce spevavé ženy pod čepcom také otužilé a zdravé, že ráno ešte okopávala na poli zemiaky alebo prala bielizeň v studenom potoku, cez obed kdesi s babicou porodila 5-kilové slovenské dieťa, zdravé ako buk, a na druhý deň bola znovu na zemiačnisku alebo po kolená v potoku pláchala. Dajte na starého Zoldyho, zas mám pravdu! A sociálny demokrat Fico to aj s Kamenickým a celou svojou vládou veľmi dobre vie.
Nebohý profesor MUDr. Teofil Rudolf Niederland, člen SAV a naša bezkonkurenčná internistická jednotka, mi svojho času ako podpredsedovi jeho Etickej komisie na klinické skúšky nových liečiv v zaujímavých rozhovoroch okrem iného povedal, že beštiálne kruté podmienky v nacistických koncentračných táboroch boli strašné, ľudia tam trpeli nepredstaviteľnými útrapami, týraním, hladom a zimou a mnohí zomierali, ale viacerí to peklo prežili, a ak by ich neboli Nemci masovo vraždili, boli by napriek všetkému prežili aj vojnu lebo boli fyzicky aj mentálne neporovnateľne odolnejší než súčasné dobre živené generácie, žijúce v teple, blahobyte a pohodlí s dostatkom stravy.
Zdroj telegram
