Úsilie EÚ proti „dezinformáciám“ sa rozpadlo po snahe byť úprimná o USA

Malo to byť bezpečné útočisko pre všetky tie „Karen“ a inštitucionálne podporované „mamičky pri víne“, ktoré trávia dni strážením verejnej diskusie, akoby išlo o susedskú hliadku. Namiesto toho však tohtoročná konferencia EÚ #Disinfo2026 v Litve dopadla ako fiasko.

Stalo sa v podstate to isté, ako keď sa tesne pred stretnutím prevalí, že manžel vašej kamarátky je miestny úchylák, a všetci na poslednú chvíľu účasť zrušia a prestanú komunikovať.

V čom bol problém? V naplánovanom paneli s názvom „USA ako hrozba FIMI: prispôsobiť sa, uznať, čeliť“. Mimochodom, „hrozba FIMI“ je jednou z tých módnych skratiek, za ktorých vymýšľanie sú títo ľudia kráľovsky platení – len aby to znelo tak, že robia niečo, čo zvládnu len experti s ich vzácnou odbornosťou. V skutočnosti to znamená len „zahraničnú manipuláciu s informáciami a zasahovanie“ (Foreign Information Manipulation and Interference) a bežný siedmak na základnej škole dokáže proti tomu na sociálnych sieťach zakročiť, ak chce. Zvyčajne pomocou oveľa vtipnejších a bystrejších memečiek – a bez toho, aby za to vystavoval faktúru daňovým poplatníkom.

Podujatie organizovala bruselská organizácia EU Disinfo Lab a išlo zrejme o taký „skvelý“ spôsob využitia fondov EÚ, že samotná Únia stiahla svoje sponzorské logo z propagačných materiálov a od celej akcie dala ruky preč. „Organizátori sa rozhodli pojať niektoré diskusie spôsobom, ktorý nie je v súlade s postojmi EÚ,“ uviedol hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti Christian Wigand.

A Litva sa ani neunúvala prísť – hoci len v pyžame – a na podujatí sa zúčastniť. „Litva zrušila svoju účasť na konferencii Disinfo 2026, keďže viaceré časti programu sa líšia od oficiálneho postoja vlády,“ oznámilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Vôbec ma neprekvapuje, že ľudia, ktorí vynakladajú obrovské úsilie na to, aby nahnali masy do stádovitého myslenia schváleného establishmentom, práve prežili kolektívny anafylaktický šok z toho, že sa niekto od tejto línie odchýlil.

A čo Kanada? Tá si určite účasť zachovala, však? Najmä preto, že v Kanade sa v súčasnosti veľa hovorí o subjektoch blízkych Trumpovi – vrátane predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí –, ktoré sa zapájajú do snáh o manipuláciu s cieľom podnietiť hnutia za nezávislosť v provinciách Alberta a Quebec (hoci majú len mizivú šancu na úspech). Cieľom je získať kontrolu nad kanadskými zdrojmi a následne vyvinúť tlak na federálnu vládu, aby konala podľa Trumpových predstáv. Dalo by sa teda očakávať, že Kanada privíta príležitosť zúčastniť sa na tejto konferencii a konfrontovať Washington, keďže vedela, že práve jeho správanie bude predmetom diskusie. Prinajmenšom by to bola šanca ukázať, že všetky tie reči o obrane demokracie a integrity informácií znamenajú viac než len silácke vyhlásenia z bezpečnej vzdialenosti.

„V nadväznosti na zmeny v koncepcii niekoľkých panelových diskusií sa kanadské ministerstvo zahraničných vecí (Global Affairs Canada) rozhodlo prehodnotiť svoju účasť na týchto blokoch konferencie EU DisinfoLab 2026,“ uviedla hovorkyňa kanadskej vlády.

Čo mohlo stáť za tým, že spojenci USA takto koordinovane odriekli účasť? Predsa nemohlo ísť o nátlak, že? Nikomu by predsa ani len nenapadlo manipulovať ostatných tak, aby sa nezúčastnili na konferencii o manipulácii.

„Hoci sa nemôžeme vyjadrovať k podrobnostiam diplomatických rozhovorov, nemalo by byť prekvapením, že krajiny sa od tejto konferencie dištancujú, keď zistia, že označila USA za ‚hrozbu typu FIMI‘,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. „Označenie Spojených štátov za ‚hrozbu typu FIMI‘ – čo je termín bežne vyhradený pre opis vplyvových operácií protivníkov – podkopáva spoločné ciele a malo by znepokojiť všetkých zainteresovaných.“

Ďakujeme za potvrdenie, že „dezinformácie“ môžu pochádzať len od subjektov, ktoré nemáte radi, a že ich definícia závisí skôr od zdroja než od kritického posúdenia samotnej informácie.

Treba však objektívne priznať, že je vhodné definovať pojmy. Zdá sa, že „dezinformácia“ je pre západný establišment pohodlným, všeobjímajúcim pojmom, ktorý slúži na marginalizáciu širokého spektra názorov – od postojov odporujúcich snahám samotného establišmentu o masovú manipuláciu verejnej mienky až po čisté nezmysly. Skutočnosť, že medzi týmito dvoma vecami nerobia dostatočný rozdiel, im rozhodne neslúži ku cti. Je značný rozdiel medzi tým, keď niekto spochybňuje oficiálnu verziu udalostí, a tým, keď niekto tvrdí, že našej planéte vládne tajná skupina jašterích ľudí. Obe tieto skupiny sa však stali živnou pôdou pre ten istý rozsiahly priemysel „odborníkov“ a ďalších iniciatív financovaných z peňazí daňových poplatníkov.

Pred érou internetu a sociálnych sietí nepotreboval bežný človek žiadneho západného aparátčika, aby mu povedal, že chlapík vykrikujúci na rohu ulice je blázon. Ani aby vedel, že štáty majú tendenciu prekrúcať fakty vo vlastný prospech, či aby bral s rezervou všetko, čo sa dopočul pri káve v práci. Zdá sa však, že odkedy sme všetci online prepojení, ľuďom zmäkli mozgy a potrebujeme samozvaných opatrovateľov, ktorí nám pod zámienkou našej ochrany diktujú, čo si máme myslieť. A určite im pritom nejde len o ochranu vlastnej moci, to iste nie. Verejnosť, ktorej sa kedysi pripisovala aspoň štipka zdravého úsudku, bola degradovaná na úroveň triedy batoliat, ktoré by okamžite po strate dozoru začali jesť voskové pastelky.

Washingtonské manipulácie nezačali s Trumpom. Je to len teraz také do očí bijúce, že s tým nesúhlasia ani americkí priatelia. Napríklad jeho interpretácia súčasných francúzskych ľavicových nepokojov ako spôsobených migrantmi a islamistami, napriek tomu, že francúzske tajné služby jasne uvádzajú, že ide o každoročné úsilie ľavicových aktivistov. Ale hej, vyhovuje to Izraelu, ktorý všetko v každej krajine interpretuje ako niečo o islame, čo sa v súčasnosti zdá byť hlavným cieľom Trumpa – udržať Izrael a jeho izraelských darcov, ako je Miriam Adelsonová a republikánsky izraelské think-tanky, spokojné.

Vidíte, čo som tam urobil? Niektoré informácie som oponoval inými informáciami. Nie je to ťažké, však? A to všetko bez dozoru dospelých. Na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí si vybudovali kariéru na tom, že požadujú, aby všetci ostatní ukázali svoju prácu, a zjavne nie sú zvlášť nadšení z toho, že musia to isté žiadať od Trumpovej Ameriky. Ale namiesto toho, aby sa objavili na vlastnej konferencii a akceptovali to, čo je zrejmé – že Trump si každých päť minút celý deň protirečí – ukázalo sa, že niektorí z týchto strážcov integrity informácií nakoniec rozhodli, že táto vec nie je pre demokraciu taká kritická, že by stála za bolesť hlavy na úrovni Trumpa.

Asi je oveľa jednoduchšie naďalej poučovať bezmocných, ako riskovať, že spôsobíte nepohodlie mocným. Aký ohromujúci profil odvahy od našich nebojácnych západných lídrov. Dalo by sa to dokonca nazvať dvojakým metrom. Hoci by možno mali pred rozhodnutím zvolať panelovú diskusiu, aby sa to nekvalifikovalo ako dezinformácia.