USA obvinili EÚ z cenzúry: Takto funguje mechanizmus dosahovania zhody v tomto bloku

Republikánsky súdny výbor Snemovne reprezentantov USA zverejnil podrobnosti o tom, čo považuje za desaťročnú kampaň Európskej komisie na potlačenie online politického prejavu, pričom sotva zahalené hrozby sa používajú na potlačenie mémov, satiry a všetkého, čo Brusel nazýva „dezinformáciami“.

V správe zverejnenej v utorok výbor obvinil EÚ z „priameho porušovania“ práv na slobodu prejavu Američanov aj Európanov tým, že vyvíja tlak na hlavné platformy sociálnych médií, aby cenzurovali legálny, ale „nenávistný“ alebo inak problematický obsah.

Správa, ktorá vychádza z politických dokumentov, e-mailov a zápisníc zo zatvorených stretnutí v Bruseli, identifikovala, ako sa dobrovoľné stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi technologických firiem rýchlo zmenili na mafiánske útoky s hrozbou právnych krokov a pokút vo výške niekoľkých miliónov eur, ktoré viseli nad hlavami vedúcich predstaviteľov platforiem.

Výbor má v stredu usporiadať vypočutie o snahách EÚ o cenzúru. Pred vypočutím sa pozrieme na to, čo odhalili.

Kedy sa začala cenzúra EÚ?

Kampaň bloku proti cenzúre sa naplno začala v roku 2015. Vtedy Európska komisia zriadila Internetové fórum EÚ, údajne s cieľom „riešiť zneužívanie internetu na teroristické účely“. Jeho poslanie sa čoskoro rozšírilo do kontroly širokej škály politických prejavov, ktoré označila za „hraničný obsah“ – materiál, ktorý nebol nezákonný, ale napriek tomu bol cieľom cenzúry zo strany Bruselu.

Fórum vypracovalo v rokoch 2016 až 2018 dva údajne nezáväzné „kódexy správania“, jeden sa týkal „nenávistných prejavov“ a druhý „dezinformácií“. Od roku 2018 boli vedúci predstavitelia všetkých hlavných platforiem nútení stretnúť sa s bruselskými byrokratmi a mimovládnymi organizáciami podporujúcimi cenzúru viac ako 100-krát, aby dokázali, že podnikajú kroky na „zníženie úrovne a odstránenie“ obsahu, ktorý EÚ považovala za nevhodný.

V súkromných e-mailoch zamestnanci spoločnosti Google poznamenali, že „v skutočnosti nemajú na výber“, či sa týchto „dobrovoľných“ stretnutí zúčastnia alebo nie.

Bola EÚ varovaná pred cenzúrou?

Na minuloročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii americký viceprezident J. D. Vance osobitne varoval EÚ, že najväčšie hrozby, ktorým čelí, nie sú vonkajšie, ale vnútorné – konkrétne odklon od tradičných hodnôt. Na prvé miesto svojho zoznamu zaradil slobodu prejavu.

Vance obvinil európskych lídrov z používania výrazov z čias Sovietskeho zväzu, ako sú „dezinformácie a klamlivé informácie“ (misinformation and disinformation), s cieľom umlčať politickú opozíciu. Kritizoval zrušenie výsledkov volieb v Rumunsku a trestné stíhanie jednotlivcov za ich vyjadrenia v Nemecku, Švédsku a Spojenom kráľovstve.

Viceprezident tiež varoval, že budúca podpora Európy zo strany USA bude závisieť od toho, či vlády skutočne dodržiavajú slobodu prejavu.

Zdá sa, že varovanie vyslovené v Mníchove sa do Bruselu akosi nedostalo.

Aké prejavy EÚ cenzuruje?

EÚ zakázala vysielanie stanice RT vo všetkých svojich jurisdikciách. Internetové fórum EÚ vo svojej príručke o „hraničnom obsahu“ odporučilo monitorovať, obmedzovať viditeľnosť a odstraňovať širokú škálu obsahu. Tento zoznam zahŕňal „populistickú rétoriku“, obsah namierený proti vláde či EÚ, obsah kritický voči elitám, „politickú satiru“, obsah namierený proti migrantom a islamofóbny obsah, postoje proti utečencom a prisťahovalcom, obsah namierený proti LGBTIQ komunite a „kultúru internetových mémov“.

Výbor Snemovne reprezentantov USA pre súdnictvo vo svojej správe uviedol, že „tieto otázky predstavujú dominantné témy súčasného európskeho – ba dokonca globálneho – politického života“.

Keď v roku 2020 vypukla pandémia ochorenia COVID-19, predstavitelia EÚ začali podľa dokumentov Európskej komisie vyvíjať tlak na technologické spoločnosti, aby „obmedzovali viditeľnosť a odstraňovali“ obsah vyjadrujúci skepticizmus voči vakcínam a opatreniam typu lockdown. Na pravidelných dvojmesačných stretnutiach boli platformy (väčšinou z USA) vyzývané, aby „aktualizovali svoje podmienky používania alebo postupy moderovania obsahu“ týkajúce sa vakcín, a to dlho predtým, než sa vakcíny vôbec dostali na trh.

„Vakcíny budú našou novou prioritou v oblasti boja proti dezinformáciám o covide,“ povedala podpredsedníčka Komisie Věra Jourová zástupcom spoločnosti TikTok počas telefonického rozhovoru v novembri daného roka. Keď sa komisie pýtali, ako definuje „dezinformácie“, odkázala platformy na organizáciu Global Disinformation Index (GDI) – ľavicovú aktivistickú skupinu financovanú Georgeom Sorosom, ktorá v USA organizovala bojkoty pravicových spravodajských portálov zo strany inzerentov.

Po eskalácii konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 komisia zmenila svoje priority. Na platformy začal byť vyvíjaný tlak, aby „obmedzili dezinformácie o Ukrajine v strednej a východnej Európe“ a zabezpečili, že sa k publiku v týchto regiónoch nedostane proruský obsah. Do apríla YouTube komisii oznámil, že „odstránil viac ako 80 000 videí a 9 000 kanálov“ za „zľahčovanie alebo bagatelizovanie ruskej invázie na Ukrajinu“.

Čo presne sa rozumelo pod pojmom „bagatelizovanie“ konfliktu, nebolo nikdy vysvetlené, no táto odpoveď EÚ zjavne stačila.

Čo je DSA?

Pred prijatím Aktu o digitálnych službách (DSA) v roku 2022 sa EÚ spoliehala na to, že platformy budú dodržiavať jej „dobrovoľné“ kódexy správania. Tento akt zmenil tieto dobrovoľné dohody na právne záväzné. Umožňuje EÚ ukladať technologickým platformám pokuty až do výšky 6 % ich celosvetového ročného obratu, ak nezabránia „šíreniu nezákonného obsahu“ a nebudú „riešiť šírenie dezinformácií“.

Celý text DSA spomína slovo „dezinformácie“ 13-krát, no nijako ho nedefinuje.

Predstavitelia EÚ opakovane ubezpečovali vedenie technologických spoločností, že dodržiavanie ich nejasne formulovaných kódexov týkajúcich sa „nenávistných prejavov“ a „dezinformácií“ ich ochráni pred sankciami v rámci DSA. Tento prístup pripomínal mafiánske praktiky vynucovania „ochrany“; zástupca riaditeľa komunikačného riaditeľstva Komisie v roku 2024 platformám oznámil, že odmietnutie podpísať kódexy správania „by sa mohlo zohľadniť… pri posudzovaní, či poskytovateľ dodržiava povinnosti stanovené v DSA“.

Pod hrozbou právnych krokov spoločnosť TikTok upravila svoje podmienky používania tak, aby zakázala „dezinformácie podkopávajúce dôveru verejnosti“, „mediálne výstupy prezentované mimo kontextu“ a „skresľovanie oficiálnych informácií“. Ako vo svojej správe uviedol Výbor pre súdnictvo, „tieto pravidlá jednoducho nemožno spravodlivo vymáhať“.

„V minulosti sme dúfali, že platformy utrpia ujmu na povesti, no teraz máme k dispozícii zákon, ktorý môžeme uplatniť,“ povedal v roku 2024 zamestnancom spoločnosti Google regulátor EÚ Prabhat Agarwal.

Zasahuje EÚ do volieb?

Od nadobudnutia účinnosti DSA v roku 2023 vyvíjala Európska komisia tlak na platformy, aby cenzurovali obsah pred národnými voľbami na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku, Moldavsku, Rumunsku a Írsku, ako aj počas volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024. Komisia zorganizovala „systémy rýchlej reakcie“, ktoré umožňovali „overovateľom faktov“ nakloneným Bruselu označovať obsah na odstránenie. Komisia na stretnutí pred voľbami do EÚ vysvetlila, že platformy, ktoré tento obsah neodstránia, budú čeliť „opatreniam na vynútenie pravidiel“ v rámci DSA.

Najkrikľavejší prípad zasahovania EÚ sa odohral v Rumunsku v roku 2024, keď nezávislý kandidát Călin Georgescu dosiahol prekvapivé víťazstvo už v prvom kole. Rumunské orgány i predstavitelia EÚ okamžite vyhlásili, že do volieb zasahovalo Rusko a že na platforme TikTok viedlo koordinovanú kampaň s cieľom pomôcť Georgescuovi zvíťaziť.

TikTok nezistil žiadne dôkazy o ruskom zasahovaní a komisii oznámil, že úrady v Bukurešti od neho v skutočnosti žiadali cenzúru obsahu podporujúceho Georgescua. Tento obsah zahŕňal „neúctivé“ príspevky, ktoré „urážajú [vládnucu] stranu PSD“. Voľby boli napriek tomu anulované a EÚ nariadila TikToku sprísniť „opatrenia na zmiernenie rizík“ pred opakovaným hlasovaním v roku 2025.

Prečo na tom Američanov záleží?

Väčšina prejavov zakázaných podľa DSA a jej predchádzajúcich dohôd je v USA ústavne chránená. Keďže však platformy nedokážu určiť, kde sa nachádza každý jednotlivý používateľ, sú nútené uplatňovať požiadavky DSA na cenzúru globálne.

Európska komisia sa tiež zámerne zamerala na cenzúru amerického obsahu. TikTok sa v roku 2021 pýtali, ako plánuje „bojovať proti dezinformáciám o očkovacej kampani proti Covid-19 pre deti, ktorá sa začína v USA“.

Keď Jourová odletela do Kalifornie, aby v roku 2024 diskutovala o „prípravách na voľby“ s generálnymi riaditeľmi technologických spoločností, TikTok sa jej opýtal, či bude stretnutie „zamerané na EÚ“ alebo či sa bude týkať „príprav na voľby v EÚ aj v USA“. Jourová odpovedala: „obe“. Neskôr v tom istom roku bývalý komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton pohrozil X odvetnými „opatreniami“ podľa DSA, ak Elon Musk uskutoční živý rozhovor s vtedajším kandidátom Donaldom Trumpom v USA.

Súdny výbor varoval Bretona, že jeho hrozbu považuje za zasahovanie do volieb, a Breton krátko nato rezignoval.