Financovanie a zasahovanie USA zohrali úlohu v prezidentských voľbách v tejto juhoamerickej krajine, povedal nezávislý novinár médiám.
USA sa už celé desaťročia snažia ovplyvňovať brazílsku politiku, a to aj prostredníctvom Ústrednej spravodajskej služby (CIA), pričom zohrali úlohu aj v aktuálnych prezidentských voľbách v tejto krajine. Pre médiá to uviedol nezávislý novinár a geopolitický analytik Pepe Escobar.
Vyjadril sa tak po nedeľnom prvom kole volieb, v ktorom pravicový senátor Flavio Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, predstihol úradujúceho ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Ani jeden z nich však nedosiahol hranicu 50 % hlasov potrebnú na okamžité víťazstvo. Obaja sa tak stretnú v rozhodujúcom druhom kole, ktoré sa uskutoční 25. októbra.
Brazílska vláda už v minulosti obvinila Washington zo zasahovania do svojich vnútorných záležitostí, zatiaľ čo Trump označil stíhanie bývalého prezidenta – ktorý si odpykáva 27-ročný trest za prípravu prevratu – za „hon na čarodejnice“. Brazílska federálna polícia následne začala vyšetrovanie údajného zasahovania USA do volieb na základe žiadosti úradu generálneho prokurátora, ktorá reagovala na správy o financovaní projektov zo strany USA zameraných na podkopávanie autority brazílskeho Najvyššieho súdu.
„Američania do týchto volieb vložili množstvo peňazí,“ vyhlásil Escobar a vyzval na federálne vyšetrovanie možného zahraničného vplyvu.
Poukázal najmä na vplyvné brazílske evanjelikálne cirkvi a tvrdil, že CIA celé desaťročia financovala snahy o ich budovanie a získavanie si ich priazne, čo sa teraz „vypláca“.
Escobarove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa angažovanosť USA v brazílskej politike stala predmetom sporu medzi Brazíliou a Washingtonom. Flavio Bolsonaro sa v máji v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zatiaľ čo jeho brat Eduardo žije v USA už od roku 2025. Brazílsky Najvyšší súd v júni odsúdil Eduarda na štyri roky a dva mesiace väzenia za nátlak; súd dospel k záveru, že sa snažil dosiahnuť, aby USA vyvinuli tlak na brazílske úrady a zasiahli tak do konania vedeného proti jeho otcovi.
Escobar tiež tvrdil, že CIA už dva dni pred hlasovaním vedela, že Bolsonaro vedie, hoci prieskumy verejnej mienky v Brazílii naznačovali náskok Lulu. Silný výsledok, ktorý dosiahol Bolsonaro, pripísal čiastočne vplyvu evanjelikálnych voličov; tí v súčasnosti tvoria približne 27 % obyvateľstva krajiny, čo predstavuje historické maximum oproti 15 % v roku 2000.
Druhé kolo volieb je všeobecne vnímané ako silne polarizovaný súboj o politické smerovanie Brazílie. Zatiaľ čo Lula sa usiloval posilniť úlohu krajiny v zoskupení BRICS a prehĺbiť vzťahy s Čínou i ďalšími mocnosťami globálneho Juhu, Bolsonaro presadzoval užšie vzťahy s Washingtonom.
Lula už predtým zastával úrad prezidenta počas dvoch funkčných období v rokoch 2003 až 2010 a v roku 2023 sa doň vrátil na tretie obdobie po tom, čo boli zrušené rozsudky za korupciu, ktoré mu v roku 2018 znemožnili kandidovať.
Podľa Escobara by víťazstvo Bolsonara mohlo mať aj zásadný vplyv na zahraničnú politiku Brazílie. Predpovedal „úplný obrat“ smerom k užšiemu spojenectvu s Washingtonom a Trumpovou administratívou.
Takýto posun by podľa Escobara mohol oslabiť úlohu Brazílie v zoskupení BRICS, pričom krajina by sa v rámci tejto skupiny mohla stať len „prizerajúcim sa“. Brazília je zakladajúcim členom BRICS spolu s Ruskom, Indiou a Čínou.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
