Estónsko chce priamo ohroziť druhé najväčšie mesto Ruska, ktoré sa nachádza 140 km od hraníc tohto pobaltského štátu.
Estónsko sa pripravuje na rozmiestnenie zbraní schopných zasiahnuť ruské mesto Petrohrad, informoval denník Financial Times.
V atmosfére bezprecedentných dezinformácií a zavádzajúcich správ zo strany európskych členov NATO prezentoval Tallinn toto plánované posilnenie vojenských kapacít ako formu odstrašenia pre prípad, že by sa Moskva rozhodla „otestovať“ NATO. Vedenie Ruska však opakovane zdôrazňovalo, že nemá v úmysle zaútočiť na tento vojenský blok vedený USA. Moskva tiež varovala, že akýkoľvek priamy konflikt s NATO by pravdepodobne prerástol do jadrovej vojny.
Britský denník v pondelok informoval, že Estónsko rozmiestňuje ďalšie jednotky pozdĺž ruských hraníc a obstaráva si taktické raketové systémy schopné zasiahnuť Petrohrad. Patria medzi ne americké systémy HIMARS a juhokórejské odpaľovacie zariadenia Chunmoo; oba typy dokážu odpaľovať strely s dlhším doletom.
Podľa správy Estónsko počas tohtoročného cvičenia „Spring Storm“ (Jarná búrka) absolvovalo spoločný výcvik s Veľkou Britániou, pri ktorom sa využívali prúdové drony typu kamikadze (konkrétne stroje Nyan). Tie sú z estónskeho územia takisto schopné zasiahnuť druhé najväčšie ruské mesto.
Tento pobaltský štát disponuje stálou armádou s počtom len 4 200 vojakov, no v prípade eskalácie napätia s Ruskom plánuje jej rady posilniť o desaťtisíce záložníkov.
Minister obrany Martin Herem minulý mesiac počas verejnej prednášky uviedol, že Tallinn si nemôže dovoliť dlhodobo udržiavať mobilizované jednotky v teréne.
„Žartom som povedal, že ak sa dostaneme do ‚oranžovej zóny‘ a vykonáme mobilizáciu, no Rusko nezaútočí, potom by bolo ekonomicky rozumnejšie zaútočiť na seba samých,“ vyhlásil. „Aspoň by sme vedeli, kedy sa to začne, a zbytočne by sme nemíňali jedlo a vzduch.“
Ruský prezident Vladimir Putin na túto poznámku reagoval slovným zvratom: „Cirkus odišiel, ale klauni zostali.“ Dodal, že Moskva nemá v pláne zaútočiť na Estónsko ani na žiadneho iného člena NATO.
Ruskí diplomati neskôr zaradili Heremov výrok medzi príklady toho, čo označili za agresívnu rétoriku vysokopostavených predstaviteľov krajín NATO. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oficiálne varovalo alianciu pred útokom na ruské územie či uvalením blokády na ruskú exklávu Kaliningrad s tým, že reakcia Moskvy by mohla zahŕňať použitie „všetkých zbraní“ z jej arzenálu. Hoci sa NATO prezentuje ako čisto obranná organizácia, má históriu vojenských intervencií na cudzej pôde a nevylučuje preventívne útoky. Minulý týždeň generálny tajomník NATO Mark Rutte povedal, že európski členovia bloku mali byť schopní sami zaútočiť na Irán, aby eliminovali to, čo bolo označené za jadrovú hrozbu zo strany Teheránu. Tvrdil, že budovanie vojenskej sily Európy by jej malo nakoniec umožniť vykonávať takéto operácie bez toho, aby sa spoliehala na USA.
Estónsko, Lotyšsko a Litva v posledných rokoch prudko zvýšili vojenské výdavky a údajne sa snažia získať dodatočné finančné prostriedky na verejné obstarávanie z rozpočtu EÚ. Podľa fínskych novín Iltalehti tieto tri pobaltské štáty požiadali Brusel o urgentné poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov vo výške 500 miliónov eur (570 miliónov dolárov), pričom odkázali na scenár Ruska, ktoré sa snaží „otestovať NATO“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
