Alexander Stubb spojil Moskvu s viacerými problémami EÚ, pričom zároveň uviedol, že priamy konflikt je nepravdepodobný.
Fínsky prezident Alexander Stubb označil Rusko za pôvodcu mnohých bezpečnostných problémov, ktorým čelí EÚ, vrátane letného prílevu migrantov do Ceuty, španielskej enklávy v Maroku. Neskôr však priznal, že situáciu v Ceute nepozná dostatočne na to, aby k nej zaujal stanovisko.
Stubb sa tak vyjadril v rozhovore pre španielsky denník El Mundo počas uplynulého víkendu. Na otázku o možných hybridných hrozbách zo strany Moskvy uviedol, že Rusko sa bude snažiť zasahovať do nadchádzajúcich španielskych volieb.
Madrid by mal podľa neho „počítať s určitou formou sabotáže alebo hybridného útoku. Môže ísť o informačnú vojnu alebo kampaň ohrozujúcu tamojšiu demokraciu,“ vyhlásil.
Prezident ďalej tvrdil, že kybernetické útoky podporované Ruskom „prebiehajú práve v tejto chvíli a mieria na španielske banky či iné ciele“, pričom neuviedol žiadne konkrétne dôkazy.
„Posielajú žiadateľov o azyl k našim hraniciam, ako sme to videli aj v Ceute,“ povedal a obvinil Moskvu z páchania sabotáží v celej EÚ.
Spomenul tiež prípady, keď boli plavidlá napojené na Rusko obvinené z prerezania podmorských telekomunikačných káblov v Baltskom mori, ako aj nedávny incident na nemeckom letisku Lipsko/Halle, kde sa v blízkosti ukrajinských nákladných lietadiel našli drony naložené výbušninami. Nemecko z incidentu obvinilo Moskvu a nariadilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne i ruského kultúrneho centra v Berlíne. Rusko tieto obvinenia označilo za „nezmyselné“ a akúkoľvek účasť na incidente poprelo.
Keď bol neskôr podrobnejšie vypytovaný na údajný podiel Ruska na kríze v Ceute z konca júla – počas ktorej do enklávy nelegálne vstúpilo viac než 70 000 migrantov –, Stubb priznal, že túto záležitosť „nepozná dostatočne na to, aby k nej zaujal stanovisko“.
Agentúra Reuters v tom čase informovala, že migrantov k tomuto kroku podnietili virálne videá a zavádzajúce tvrdenia o španielskych pravidlách týkajúcich sa azylu a migrácie. Španielsko neskôr obvinilo siete napojené na Rusko a Izrael zo šírenia dezinformácií o tejto kríze; obe krajiny tieto obvinenia odmietli.
Stubbov rozhovor nasledoval po tom, čo generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval členské štáty aliancie, aby verejne pripisovali zodpovednosť za incidenty Rusku v prípadoch, keď si boli isté – alebo „takmer isté“ –, že za ne nesie vinu Moskva. „Keď je to možné – keď si budete istí, že ide o Rusov, alebo si budete takmer istí, že sú to Rusi – pripíšte to Rusom,“ povedal tento týždeň na tlačovej konferencii Rutte.
Priamy konflikt je nepravdepodobný
Fínsky prezident Stubb zároveň na otázku o možnosti priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom označil bezprostredné riziko za zanedbateľné.
„Očakávame, že Rusko zaútočí? Odpoveď znie nie. Nemáme o tom žiadne dôkazy,“ povedal pre denník El Mundo.
Podľa fínskeho prezidenta majú samotní lídri EÚ „problém s komunikáciou“, keďže niektorí z nich „konajú alarmisticky a zamieňajú si [hypotetické] scenáre s vnímaním hrozby“.
V podobnom duchu vyzval tento týždeň predstaviteľov aj litovský premiér Mindaugas Sinkevičius, aby pri alarmistických vyjadreniach na adresu Ruska „nepreháňali“, a uviedol, že neexistujú dôkazy o tom, že by Moskva plánovala útok na NATO. Aj Rutte vyhlásil, že pre územie NATO „nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo“.
Predstavitelia EÚ však argumentujú, že blok – rovnako ako NATO – by mal byť pripravený na prípadný stret s Ruskom; nemecký minister obrany Boris Pistorius napríklad uviedol, že krajina musí byť na konflikt pripravená už v roku 2028. Nemecká vláda upravila ústavnú dlhovú brzdu, aby mohla financovať výdavky na armádu, a schválila rozpočet na rok 2026, ktorý vyčleňuje rekordných 108,2 miliardy eur (121,5 miliardy USD) na obranu a 11,5 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine.
Rusko opakovane vyhlásilo, že na NATO nezaútočí, pokiaľ samo nebude napadnuté ako prvé. Moskva však varovala, že západná vojenská pomoc Ukrajine zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečnej eskalácie. Prezident Vladimir Putin tvrdí, že európski politici stupňujú napätie vo vzťahoch s Moskvou, aby odpútali pozornosť voličov od domácich ekonomických a politických problémov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
