V záplave každodenných negatívnych správ spravidla zanikajú pozitívne a povzbudzujúce informácie. Jednu z nich sme zažili 24. septembra 2026. Zaplnená sála Martinea pri Dóme sv. Martina bola svedkom výnimočnej udalosti – prezentácie trojdielnej edície článkov a prejavov Andreja Hlinku.
Prvý diel obsahuje jeho prejavy z čias Uhorska (1893 – 1918), nasledujúce dva sa viažu k obdobiu ČSR, kde sa jeho verejná činnosť rozvinula naplno (1918 – 1938). Všetkých je 1413 a majú dohromady asi tritisíc strán.
Vydaním posledného sa zavŕšilo 14-ročné úsilie kolektívu historikov, výskumníkov, redaktorov i prekladateľov (viacero jeho článkov, rozhovorov vyšlo totiž v cudzích jazykoch) na tomto monumentálnom diele, ktoré, za pomoci sponzorov, vydavateľsky zastrešilo vydavateľstvo Post Scriptum (Pavol Stano).
Po komplexnej edícií článkov a prejavov Dr. Jozefa Tisa, ktoré v r. 2002 – 2010 vydal Historický ústav SAV, tak slovenský čitateľ dostal do rúk kompletné vydanie verejných prejavov ďalšej kľúčovej osobnosti našich najnovších dejín. Ako zdôraznil v príhovore hlavný editor prof. Róbert Letz, nešlo len o vyhľadávanie článkov z dobovej tlače, ale bolo treba pátrať aj v archívoch a pracne dohľadávať pasáže, ktoré pražská cenzúra nepripustila, bielila. Stránky hlinkovskej tlače – hoci oficiálne bola demokracia – boli totiž cenzurované, tzv. predbežnou cenzúrou.
Editorom sa podarilo väčšinu z nich skutočne dohľadať – dnešný čitateľ si tak utvorí obraz, čo vtedajším českým mocipánom na čele s T. G. Masarykom a E. Benešom prekážalo, čoho sa obávali.
Obr: Obálky trojdielnej edície Andrej Hlinka – Prejavy a články I. II. a III.
Andrej Hlinka bol človekom momentu; nesmierne bystrým pozorovateľov diania okolo seba, svoje postrehy, názory, apely vedel dať okamžite – a odvážne – na papier. Zaujímavý je aj z hľadiska politických väzňov. Nielen tým, že sám okúsil maďarské a české žaláre, prežil niekoľko atentátov, nenechal sa ovplyvniť ani zastrašiť mediálnymi útokmi, ako niektorí dnešní cirkevní predstavitelia. Výnimočný je aj tým, že mimoriadne ovplyvnil nielen svojich súčasníkov, tak aj dve generácie nasledovníkov, ktorí v jeho šľapajach boli ochotní riskovať svoje zdravie, slobodu ba i životy. Mnoho tzv. protištátnych skupín súdených v ČSR po r. 1945 malo ideový základ práve u Hlinku. Československý komunistický režim si dal aj preto mimoriadne záležať na tom, aby Hlinkovo meno z pamäti národa vymazával, prípadne ho očierňoval, diskreditoval. Mocipáni likvidovali dokonca jeho osobné predmety, ktoré sa zachovali na niekdajšej ružomberskej fare – dnes budova mestského úradu. Je dosť pravdepodobné, že ŠtB vypátrala a spálila aj jeho telesné ostatky, po ktorých a od r. 1990 márne pátra. Hlinka bol skrátka veľmi nebezpečný ešte aj po smrti.
Mal totiž tri najťažšie hriechy: bol katolíckym kňazom, bol antiliberálne a antikomunisticky naladený a presadzoval samourčovacie právo Slovákov, dokonca takú „nehoráznosť“, aby na Slovensku vládli Slováci. Práve tohto sa najviac obávajú vplyvné globálne sily, ktoré majú so Slovenskom a Slovákmi svoje vlastné zámery…
Niektorí účastníci prezentácie vyslovili názor, že ak by Slovenská republika bola skutočne slovenskou (pritom A. Hlinka má u nás od r. 2007 osobitný zákon), prezentácia podobného diela by sa diala pred kamerami verejnoprávnej televízie, rozhlasu a za účasti vysokých štátnych predstaviteľov.
Žiaľ, v druhej Slovenskej republike je všetko inak. Prednosť majú osobnosti typu T. G. Masaryka či J. Esterházyho, ktorým sa budujú sochy, busty či pamätné tabule. Azda práve preto, že existenciu slovenského národa neuznávali a robili všetko preto, aby Slováci a Slovensko z mapy Európy zmizli…
Martin Lacko
Trojzväzkové dielo s prejavmi a článkami Andreja Hlinku si možno objednať na mailovej adrese: info@postscriptum.sk alebo na: kniha.svojet@gmail.com
Zdroj feed zsi.sk
