„Aktuálnu situáciu v oblasti firemného cash-flow vnímame s obavou, nako?ko znižovanie cash-flow po pandemických rokoch výrazne zasahuje do chodu a ovplyv?uje prevádzku firiem. Pokles cash-flow má negatívny dopad na ich investi?né aktivity, výrobné kapacity a zamestnanos?,“ uviedol pre TASR generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
Pe?ažné toky z podnikate?skej ?innosti zobrazujú pod?a ISA ekonomickú silu podnikov vernejšie ako ú?tovné zisky, pretože cash-flow obsahuje aj položky, ktoré sa v zisku nenachádzajú, ale ovplyv?ujú fungovanie firiem. Malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré tvoria 99,9 % všetkých podnikate?ských subjektov a zamestnávajú 75 % aktívnej pracovnej sily, vytvorili pod?a inštitútu v roku 2022 cash-flow vo výške 17,8 miliardy eur. Ide o pokles o 2,8 miliardy eur oproti roku 2021 a 1,6 miliardy eur oproti roku 2020.
V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 vyprodukovali podniky v roku 2022 cash-flow nominálne vyšší o 1,16 miliardy eur alebo 7 %. Po zoh?adnení nárastu cien za toto obdobie sa však cash-flow reálne znížil o 12,9 %. Reálny rast zaznamenala medzi rokmi 2019 a 2022 menej ako polovica odvetví (9 z 19). Nominálne rástla síce vä?šina (13), ale nie všetky odvetvia. „Pre porovnanie, ekonomika Slovenska meraná cez hrubý domáci produkt prekro?ila predpandemickú úrove? v reálnom vyjadrení v prvom štvr?roku 2022,“ priblížil ISA.
Znižovanie dostupnosti vo?ných finan?ných prostriedkov limituje pod?a APZD schopnos? firiem investova? do nových technológií, výskumu a vývoja alebo rozširovania výrobných kapacít. Môže to vies? k spomaleniu inova?ného tempa a znižovaniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.
Do budúcnosti APZD dúfa v stabilizáciu situácie a postupné zlepšovanie cash-flow v dôsledku obnovy rastu ekonomiky, poklesu inflácie a zvyšovania dopytu po výrobkoch. „Apelujeme však na potrebu prípravy a implementácie stratégií zameraných na podporu podnikate?ského prostredia, ktoré pomôžu slovenskému priemyslu, doprave, ako aj drobným firmám a živnostníkom ?eli? sú?asným ekonomickým výzvam a zabezpe?ia im udržate?ný rast a rozvoj,“ doplnil Lasz.
Na vytváranie priaznivých podmienok pre podnikanie vyzýva aj Republiková únia zamestnávate?ov (RÚZ). „Pre stabilitu pe?ažných tokov jednotlivých podnikov je k?ú?ové stabilné a predvídate?né podnikate?ské prostredie, nako?ko firmy svoje investície, najmä tie vä?šie, v drvivej vä?šine prípadov plánujú dlhodobo vopred pri plánovaní svojich rozpo?tov na ?alší kalendárny rok,“ uviedla pre TASR hovorky?a RÚZ Petra Podhorcová.
Dlhodobo preto požadujú napríklad to, aby sa zásadné zmeny zákonov prijímali vo vopred stanovených termínoch, na ktoré sa zamestnávatelia budú môc? pripravi?. „Práve uplynulé obdobie, od ?ias pandémie, cez vypuknutie vojny na Ukrajine, energetickú, infla?nú a surovinovú krízu potvrdzuje, že obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a zavádzanie opatrení bez diskusie so zástupcami podnikate?ského prostredia spôsobuje, že do platnosti sa dostávajú aj legislatívne úpravy, ktoré naše podniky negatívne ovplyv?ujú, ?o sa prejavuje aj v oblasti cash-flow,“ doplnila Podhorcová. RÚZ do budúcnosti o?akáva od vlády systémové nástroje podpory podnikate?ského prostredia.
Obdobie koronakrízy, ako aj iné externé faktory mali výrazný vplyv na cash-flow firiem, zhodnotila pre TASR hovorky?a Asociácie zamestnávate?ských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Jeho efektívne riadenie môže by? pod?a nej k?ú?ovým faktorom pre prežitie a obnovu podnikov po kríze.
„Samozrejme, firmy si uvedomujú dôležitos? situácie s cash-flow, preto sa snažia v rámci svojich možností tvori? dostato?né rezervy na nepredvídate?né udalosti, aby tak minimalizovali prípadné negatívne riziká,“ doplnila.
Zdroj feed teraz.sk
