Superťažká raketa Starship spoločnosti SpaceX v pondelok po prvýkrát vyletela na obežnú dráhu Zeme. Počas letu má šesťkrát obletieť Zem a vypustiť 26 družíc Starlink tretej generácie.
Kozmická loď odštartovala na plánovaný desaťhodinový let z kozmodrómu Starbase v južnom Texase krátko pred 15:00 h SELČ. Prvý stupeň Super Heavy dopadol do Mexického zálivu krátko po štarte.
Počas stúpania sa jeden z motorov Starship vypol priskoro, v dôsledku čoho raketa takmer nedosiahla cieľ, ktorým bolo dostať sa na obežnú dráhu. Keďže však všetko ostatné fungovalo bez problémov, dispečeri sa po niekoľkých napätých minútach rozhodli pokračovať podľa plánu.
„Starship je na obežnej dráhe,“ oznámilo počas živého prenosu riadiace stredisko spoločnosti SpaceX. O niekoľko minút neskôr sa začalo vypúšťanie družíc.
Starship je najväčšia a najvýkonnejšia kozmická raketa, aká bola kedy postavená. Zakladateľ SpaceX Elon Musk kedysi predpovedal, že cieľ dostať raketu na obežnú dráhu sa podarí splniť v roku 2022. Všetky doterajšie skúšobné lety, ktorých od roku 2023 absolvovala 13, sa obmedzili na suborbitálny priestor.
Švajčiarske ľadovce prišli za posledných päť rokov o takmer pätinu svojho objemu. Tento rok sa ich objem zmenšil o 5,5 percenta, čo predstavuje druhý najväčší úbytok v histórii meraní. Vyplýva to z výročnej správy siete na monitorovanie švajčiarskych ľadovcov (GLAMOS), ktorú zverejnili vo štvrtok.
Za výrazným úbytkom stojí rekordne horúce leto, ktorému predchádzala zima s malým množstvom snehu. „Ľadovce tento rok prišli o obrovské množstvo ľadu,“ uviedol šéf GLAMOS Matthias Huss a rok 2026 označil za „katastrofálny“.
Medzi rokmi 2022 a 2026 bola podľa správy rýchlosť topenia švajčiarskych ľadovcov viac ako dvakrát vyššia než v ktoromkoľvek predchádzajúcom sledovanom päťročnom období. Od roku 2021 sa ich objem zmenšil takmer o 20 percent.
Švajčiarske ľadovce sa zmenšujú už dlhodobo, tempo ich úbytku sa však v posledných rokoch výrazne zrýchlilo. V rokoch 1990 až 2000 zmizlo desať percent objemu švajčiarskeho ľadu, za posledných desať rokov to bolo 27 percent.
Štúdia vyšla po lete, počas ktorého boli jún, júl aj august podľa švajčiarskeho Federálneho úradu pre meteorológiu a klimatológiu najteplejšími mesiacmi príslušného obdobia od začiatku meraní v roku 1864.
Hoci boli teploty tento rok vyššie, úbytok ľadu neprekonal rekord z roku 2022. Mnohé ľadovce totiž pred začiatkom letného topenia zaznamenali viac snehu ako pred štyrmi rokmi. Tento rok sa na ľadovcoch usadilo aj menej prachu zo Sahary. Vďaka tomu sa viac slnečného žiarenia odrazilo späť do atmosféry namiesto toho, aby ho pohltil sneh.
S ústupom ľadovcov zároveň rastú obavy o budúcu dostupnosť vodných zdrojov. Od júla do septembra prišli švajčiarske ľadovce celkovo približne o 2,2 bilióna litrov vody.
Huss označil toto množstvo za „ťažko predstaviteľné“. Ako uviedol, predstavuje viac ako štvornásobok ročnej spotreby sladkej vody švajčiarskych domácností.
Alpský región Európy je výrazne zasiahnutý klimatickou zmenou. Švajčiarsko sa podľa úradu MeteoSuisse otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Vedci varujú, že bez ďalších opatrení na obmedzenie globálneho otepľovania by švajčiarske ľadovce mohli do konca tohto storočia takmer úplne zmiznúť.
Stúpanie hladiny morí spôsobené klimatickými zmenami by mohlo napomôcť šíreniu invazívnych morských druhov do novo zaplavených pobrežných oblastí, varovali vedci v novej štúdii. Takýto vývoj by podľa nich mohol ohroziť tak biodiverzitu, ako aj niektoré hospodárske činnosti.
Štúdia bola zverejnená v pondelok v časopise Nature Ecology & Evolution. Vedci v nej poukázali na prepojenie medzi klimatickou krízou a krízou v oblasti biodiverzity, keďže globálne otepľovanie mení ekosystémy a vytvára nové príležitosti na rozmach nepôvodných druhov.
Tento vývoj by mohol „potenciálne vystaviť ekosystémy a ľudské činnosti vplyvu druhov, ktoré nimi neboli doteraz ovplyvnené“, uviedol spoluautor štúdie Süan Liou z Pekinskej pedagogickej univerzity.
Vedci vytvorili model potenciálneho budúceho rozšírenia 122 už usadených nepôvodných morských živočíchov, vrátane rýb, kôrovcov, mäkkýšov a morských hviezdic, v rôznych scenároch vývoja klímy a hladiny mora.
Klimatické zmeny spôsobujú stúpanie hladiny morí v dôsledku tepelnej rozťažnosti, kedy sa objem oceánskej vody pri otepľovaní zvyšuje, ako aj v dôsledku topenia ľadovcov.
Na základe scenára mierneho nárastu emisií skleníkových plynov sa predpokladá, že globálna hladina morí stúpne do roku 2050 o približne 20 centimetrov a do roku 2100 o 56 centimetrov. V dôsledku takéhoto vývoja by bolo približne 360.000 štvorcových kilometrov pobrežných oblastí zaplavených do polovice storočia a až 550.000 do konca storočia.
Podľa autorov štúdie by sa viac ako dve tretiny novo zaplavených oblastí – približne 290.000 až 470.000 štvorcových kilometrov – mohli stať vhodným prostredím pre skúmané nepôvodné morské živočíchy, a to najmä v okolí ústí riek v stredných zemepisných šírkach.
Riziko sa podľa vedcov týka viacerých oblastí ako je východná časť Spojených štátov, Mexický záliv, Severné more, Guinejský záliv, Perzský záliv, severná časť Bengálského zálivu, ďalej juhovýchodná Čína a severná Austrália.
Niekoľko skúmaných druhov sa napríklad už udomácnilo v Európe, vrátane ustrice veľkej, kraba modrého a rapany dravej či dravého morského slimáka.
„Ústia riek sú obzvlášť ohrozené, pretože sú priamo prepojené s oceánom a zároveň predstavujú hlavné centrá ľudskej činnosti,“ vysvetlil Liou.
Podľa štúdie by takéto oblasti mohli slúžiť ako odrazové mostíky pre morské invazívne druhy, ktoré sa s postupujúcim morom presúvajú ďalej do vnútrozemia.
Zdroj feed teraz.sk
